5 najodpornejších jedál sveta: Hnijúci syr je oproti nim ešte lahôdka

Niektorí gurmáni sa neboja experimentov, no aj tí najodvážnejší by sa pri pohľade na tieto pokrmy možno dvakrát zamysleli. Prinášame prehľad piatich najbizarnejších jedál planéty, ktoré by mnohým vyvolali zimomriavky. Napriek tomu sa v niektorých krajinách považujú za delikatesy – dokonca aj za zdravé a výživné pochúťky. Dali by ste si z nich aspoň sústo?

Každý národ má svoje tradičné jedlá. Slováci si pochutia na rezni, sviečkovej či segedíne, Taliani na cestovinách, Japonci na suši. Ale vo svete existujú pokrmy, pri ktorých by sa aj ten najodolnejší žalúdok radšej otočil chrbtom. To, čo je pre jedného človeka lahôdka, môže byť pre iného čistá nočná mora. Poďme sa spoločne pozrieť na päť jedál, ktoré patria medzi tie najextrémnejšie, aké sa kedy ocitli na tanieri.

1. Polievka z lastovičieho hniezda – krehká, vzácna a prekvapivo zdravá

V Ázii sa hovorí, že „polievka je základ života“. No keď vám do misky naservírujú vývar z lastovičích hniezd, pravdepodobne sa zamyslíte, či ste pripravení na takýto gastronomický zážitok. Tento pokrm, obľúbený najmä v Číne, sa pripravuje z hniezd vtákov, ktoré si stavali z vlastných slín. Pre miestnych ide o hotovú zázračnú medicínu – údajne zlepšuje trávenie, posilňuje imunitu a dokonca zjemňuje pleť.

Zber týchto hniezd je veľmi náročný a nebezpečný, keďže lastovičky ich stavajú vysoko na skalách a v jaskyniach. Aj preto ide o jednu z najdrahších polievok sveta. A hoci jej chuť nie je práve intenzívna, považuje sa za veľmi ľahko stráviteľnú. Ak sa teda odhodláte ju ochutnať, nečaká vás žiadny žalúdočný šok – len zvláštny, želatínový zážitok.

2. Balut – kačacie embryo, ktoré sa konzumuje celé

Zatiaľ čo u nás je kačica s kapustou a knedľou obľúbeným nedeľným jedlom, v juhovýchodnej Ázii, najmä na Filipínach či vo Vietname, majú inú špecialitu – balut, teda oplodnené kačacie vajce s čiastočne vyvinutým zárodkom.

Vajíčko sa necháva niekoľko dní až týždňov v teple, kým sa embryo vyvinie do konkrétneho štádia. Potom sa uvarí alebo naparí a konzumuje sa celé – vrátane kostí, peria či zobáčika. Predtým sa ochutí soľou, chilli, cesnakom, octom alebo sójovou omáčkou. Miestni tvrdia, že ide o mimoriadne výživné jedlo plné bielkovín a energie. Pre cudzincov je to však väčšinou skúška odvahy – a aj tí, ktorí ju zvládnu, často priznávajú, že to stačilo raz za život.

3. Húsenice mopane – africký proteín z lesa

Africký kontinent je známy svojou rozmanitou kuchyňou a v niektorých oblastiach sú húsenice martináča druhu Gonimbrasia belina neoddeliteľnou súčasťou jedálnička. Tieto „mopane červy“, dlhé aj 12 centimetrov, sa zbierajú zo stromov mopane – podľa nich dostali aj svoje meno.

Pred konzumáciou sa z húseníc vytlačia vnútornosti a potom sa rôzne spracujú – sušia sa, údia alebo pražia na ohni. Niektoré komunity ich jedia priamo čerstvé. Skúsení zberači poznajú správny čas zberu: húsenica je vraj ideálne zrelá vtedy, keď pri stlačení „pukne“, ale nezanechá stopy na prstoch.

Pre miestnych ide o dôležitý zdroj bielkovín a minerálov. Pre turistov z Európy je to však skôr extrémny gurmánsky zážitok, ktorý si málokto zopakuje.

4. Opičí mozog – jedna z najkontroverznejších pochúťok

Tento pokrm patrí k najviac tabuizovaným jedlám na svete. V niektorých častiach Ázie sa ešte donedávna podával čerstvý opičí mozog, a to v skutočne šokujúcej podobe. Zviera bývalo pripevnené k špeciálnemu stolíku, lebka sa otvorila a mozog sa konzumoval priamo z nej, kým bol ešte teplý.

Z dnešného pohľadu ide o brutálny, nehumánny akt, ktorý je v mnohých krajinách zakázaný. Napriek tomu sa občas objaví v uzavretých kruhoch extrémnych gurmánov, ktorí tvrdia, že má špecifickú, jemnú chuť. Avšak po vychladnutí sa mozog mení na rôsolovitú hmotu s trpkou príchuťou, čo z neho robí gastronomicky veľmi spornú „lahôdku“.

5. Casu marzu – syr, ktorý žije vlastným životom

Na prvý pohľad ide o klasický taliansky ovčí syr Pecorino Sardo, no v skutočnosti sa pod názvom Casu marzu skrýva niečo oveľa extrémnejšie. Tento syr je totiž v procese rozkladu a jeho súčasťou sú živé larvy múch, ktoré pomáhajú fermentácii.

Pochádza zo Sardínie, kde ho považujú za súčasť kultúrneho dedičstva. Syr sa nechá „dozrievať“ až do chvíle, keď jeho vnútro zmäkne a larvy sa v ňom doslova hmýria. Konzumuje sa spolu s nimi – a len čo sa doň zakrojí, larvy často začnú vyskakovať.

Pre miestnych je Casu marzu silne aromatická pochúťka, ktorá vraj prospieva tráveniu. Pre cudzincov však ide o skúšku žalúdka. A ak by ste si ho chceli dopriať, pripravte sa, že ide o ilegálny produkt – predáva sa len „pod pultom“.

Svet chutí, ktorý rozdeľuje

Zatiaľ čo pre niekoho je pohárik vína a kúsok syra vrcholom pôžitku, inde ľudia s rovnakým nadšením siahajú po jedlách, ktoré by sme považovali za nejedlé. Kultúrne rozdiely a tradície robia gastronómiu fascinujúcou – aj keď niekedy desivou.

Možno by ste niektoré z týchto jedál nikdy neochutnali, no faktom je, že za každým z nich stojí dlhá história a špecifický vzťah ľudí k prírode, jedlu a prežitiu. A kto vie – možno by ste si po malom kúsku Casu marzu uvedomili, že obyčajný slovenský syr je vlastne skutočný poklad.