8 dôvodov, prečo pravidelne jesť mrkvu

Mrkva je jedným z najznámejších a najrozšírenejších druhov zeleniny. Je veľmi pohľadná a tiež veľmi zdravá. Typickú žiarivú farbu raného druhu – karotky – pozná snáď každý. Práve farba signalizuje zdravie, pretože je príznakom prítomnosti dôležitého antioxidantu betakaroténu, ktorý je v mrkve významne zastúpený.

Čo všetko ešte mrkva obsahuje? Vitamíny B, C, D, E a K, lecitín, vlákninu, ľahko stráviteľnú glukózu, sodík, vápnik, horčík, jód, draslík, fosfor, železo, meď, mangán a selén. Pokiaľ si mrkvu dávate pravidelne, robíte pre seba dobrú vec:

1. Mrkva znižuje hladinu cholesterolu

Bolo dokázané výskumom, že konzumácia karotky znižuje krvný cholesterol. U sledovaných osôb, ktoré pravidelne raňajkovali surovú karotku (20 Dg), došlo k zníženiu hodnôt až o 11 percent. To je veľmi významné pre zdravie srdca, pretože práve vysoký cholesterol je jedným z rizikových faktorov vzniku srdcových ochorení.

2. Surová mrkva na zápchu, varená na hnačku

Zápchy provokujú vznik hemoroidov a môžu stáť pri vzniku rakoviny čreva. Bunkové steny mrkvy sú tuhé a nerozpustná mrkvová vláknina silne obmedzuje možnosť vzniku zápchy. Na druhú stranu dobre povarené mrkvové pyré dokáže zastaviť aj úpornú silnú hnačku a lieči črevné katary.

3. Mrkva pre oči aj imunitu

Mrkva je bohatá na betakarotén, prekurzor vitamínu A, ktorý vyživuje sietnicu. Podieľa sa tak na kvalitnom vnímaní zrakového vnemu na sietnici. Pomáha tiež pri šeroslepote, niekedy označovanej ako „kuracia slepota“ – neschopnosti oka prispôsobiť sa šeru alebo tme, hoci denné videnie je ostré. Už skôr vedecký výskum marylandského National Eye Inštitútu potvrdil, že niektoré druhy potravín pomáhajú chrániť oči. Preventívne pôsobia také, ktoré obsahujú veľké množstvo antioxidantov – predovšetkým betakaroténu, vitamínu C, vitamínu E, luteínu a zinku. Vysoký obsah betakaroténu v mrkve tiež znižuje riziko vzniku šedého zákalu a makulárnej degenerácie, ku ktorej niekedy dochádza vplyvom starnutia oka.

Obsah stopového prvku selénu má veľký význam pre ľudskú imunitu. Už ľudoví liečitelia kedysi odporúčali mrkvovú šťavu slabým, neduživým deťom, ktoré často ochoreli, deťom nedojčeným a rekonvalescentom. Posilnenie celkovej odolnosti bolo jedným z dôvodov, prečo na mrkvu nedali dopustiť, hoci o seléne alebo vitamíne C nemali vtedy ani potuchy.

4. Mrkva spevňuje kosti

V mrkve je obsiahnutý vitamín K1, ktorý má veľký význam nielen pre správnu zrážanlivosť krvi, ale aj zdravý metabolizmus kostí i cievnych stien. Podporuje mineralizáciu kostí a bráni vzniku osteoporózy. Spevnenie kostí bolo ďalším dôvodom sympatií ľudovej medicíny k oranžovej zelenine.

5. Mrkva znižuje riziko vzniku srdcových ochorení.

A to nielen už spomínaným priaznivým pôsobením na hladinu cholesterolu v krvi. Mrkva obsahuje karotenoidy alfa a beta karotén a tiež luteín. Tie majú veľmi silný antioxidačný účinok, to znamená, že bránia poškodzovaniu buniek voľnými radikálmi. Chráni organizmus pred chorobami srdca a bráni kardiovaskulárnym komplikáciám.

6. Mrkva znižuje riziko rozvoja mnohých druhov rakoviny

Mrkva obsahuje pektín, ktorý na seba dokáže viazať až osemdesiat percent ťažkých kovov z prostredia. Chráni tak organizmus pred intoxikáciou niektorými rakovinotvornými látkami. Už v roku 1986 došli v jednej zo svojich štúdií nemeckí vedci k záveru, že mrkva znižuje riziko vzniku rakoviny pankreasu. Rovnaký účinok majú pri pravidelnej konzumácii aj citrusy. Začiatkom osemdesiatych rokov bol na Kalifornskej univerzite v Bethesde podniknutý rozsiahly výskum vplyvu betakaroténu na rakovinu pľúc. Celých devätnásť rokov skúmal doktor Richard Shekelle dvetisíc mužov s týmto ochorením a na záver jednoznačne odporučil karotkovú diétu. Výskum naznačuje, že betakarotén má vplyv aj na neskoré štádiá choroby. Bývalí fajčiari by mali jesť karotku pravidelne. Štúdie ukazujú priaznivý vplyv betakaroténu na zníženie výskytu rakoviny hrtana, pažeráka, prostaty, močového mechúra a maternice. Vláknina, ktorej je v mrkve dostatok, je prevenciou rakoviny hrubého čreva. Predmetom výskumu je v mrkve tiež obsiahnutý bioaktívny polyacetylén C 17 a jeho obmedzujúci vplyv na riziko vzniku leukémie. Odporučiť sa dá samozrejme nielen pravidelná konzumácia karotky alebo šťavy z nej, ale aj iné zeleniny bohaté na betakarotén.

7. Mrkva pomáha chudnúť

Vláknina v mrkve pomáha zrýchliť metabolizmus a zároveň dodáva pocit sýtosti. Okrem uvedených prospešných látok mrkva obsahuje bielkoviny a tuky a asi 6 percent sacharidov. Z deväťdesiatich percent ju tvorí voda. Je preto veľmi málo kalorická, v 100 gramoch mrkvy dostávate iba 125 kJ. Hovorí sa, že kalorická hodnota mrkvy je záporná, pretože na jej strávenie vydá telo viac energie, než z nej získa. Niektoré diéty sú na mrkve ako na hlavnej zložke založené. Najčastejšie ponúkajú mrkvovú polievku, mrkvový šalát a čerstvú mrkvovú šťavu. Za deň by mal človek pri tejto diéte skonzumovať asi 40 Dg mrkvy, či už čerstvé alebo tepelne spracované.

8. S mrkvou aj na Alzheimera

Tím amerických vedcov vedený doktorkou Francine Grodsteinovou z bostonskej nemocnice Brigham and Women’s Hospital zverejnil v roku 2007 výsledky svojej štúdie vplyvu betakaroténu na riziko straty a pamäti a vzniku demencie v časopise Archives of Internal Medicine. Išlo o prvý klinický výskum, ktorý ukázal, ako chrániť pamäť, kým je človek zdravý. Výskum bol rozsiahly a dlhodobý – skúmal viac ako 6 tisíc osôb počas osemnástich rokov. Doktorka Grodsteinová zdôraznila, že na dosiahnutie účinku musí byť užívanie betakaroténu dlhodobé.

Na záver niekoľko poznámok. Jednak pripomíname, že zoznam blahodarných účinkov mrkvy nie je úplný. Napríklad jej pravidelná konzumácia neobyčajne svedčí zdravému, sviežemu vzhľadu pokožky, ktorú chráni pred následkami slnenia aj prejavmi starnutia. Ak chcete získať z mrkvy predovšetkým toľko prospešný betakarotén, jedzte ju tepelne upravenú s trochou tuku. Zatiaľ čo zo surovej mrkvy získate asi len 3-5 percent betakaroténu, z dusené to môže byť až 60 percent. Tuk je nevyhnutný preto, aby sa užitočné látky mohli rozpustiť – to neplatí len o betakaroténe, ale napríklad aj o vitamíne K. Tepelnou úpravou však znížite obsah vitamínu C. Pozornosť venujte aj tomu, akú mrkvu kupujete. Napríklad pri výrobe takzvanej „baby mrkvy“, ktorá sa predáva balená, sú používané rôzne chemické kúpele, aby mrkvičky boli jedna ako druhá – napríklad kúpeľ chlórový.

Bohužiaľ aj komerčne pestovaná mrkva patrí k zelenine ošetrovanej pesticídmi a ako preukázala kontrola Štátnej potravinovej a poľnohospodárskej inšpekcie v roku 2013, cez polovica takto pestovanej mrkvy nejaké zvyšky pesticídov obsahuje. Ak máte možnosť, kupujte mrkvu od naozaj vyskúšaného pestovateľa na trhu. Vyberajte nepoškodené, pevné, jasne oranžovo či červeno sfarbené mrkvy. A samozrejme aj pranú mrkvu dôkladne oškrabte a umyte.

Vedeli ste, že existuje Medzinárodný deň mrkvy? Pod názvom International Carrot Day je ním od roku 2003 4. apríl. Okrem Českej republiky oslavujú aj vo Francúzsku, Taliansku, Švédsku, Rusku, Austrálii, Veľkej Británii a Japonsku. Organizujú sa párty, večierky a aj detské oslavy s kostýmami a mrkvovými receptami od mrkvových muffinov a tort až po mrkvu s cesnakom. Medzinárodný deň mrkvy má svoju stránku aj na Facebooku.

Zdroj: www.prokondici.cz