História valčeka na cesto vás prekvapí. Viete, aký je starý?

Čo vás napadne, keď sa povie kuchynský valček? Odpoveď bude pravdepodobne znieť „cesto“. Možno si tiež spomeniete na nejakú anekdotu, v ktorej naštvaná žena s valčekom v ruke očakáva príchod svojho manžela z reštauračného zariadenia. Zdanlivo obyčajný kuchynský pomocník má ale zaujímavú históriu, počas ktorej sa premieňala jeho podoba aj využitie.

Podľa vedeckých poznatkov používali valček už pred 3 000 rokmi pred naším letopočtom Etruskovia – staroveké etnikum, ktoré sídlilo na území dnešného Toskánska. Išlo o veľmi vyspelú civilizáciu, v ktorej kultúre hralo jedlo veľmi dôležitú úlohu. Na jeho prípravu využívali celý rad sofistikovaných nástrojov i postupov, ktoré sa postupne rozširovali do ďalších oblastí. Vynájdenie valčeka sa im ale s istotou pripísať nedá – s najväčšou pravdepodobnosťou ho v týchto dobách využívali aj obyvatelia iných kultúr na ostatných kontinentoch. Pôvodné valčeky boli vyrobené z dreva alebo hliny a slúžili nielen na spracovanie cesta na placky, ale aj na úpravu mäsa, korenia alebo jedlých rastlín a koreňov.

Z kusu dreva krásny valček na cesto. Pozrite sa na majstrovskú stolársku prácu:

Darček od námorníka

Prvý valček mal podobu tyče bez rukovätí. Jeho tvar sa po dlhú dobu príliš nemenil, rozširoval sa ale počet materiálov, z ktorých sa vyrábal. V 17. storočí sa k dreveným valčekom pridali kameninové a keramické, neskôr sa začali vyrábať aj bohato zdobené valčeky z porcelánu. Na konci 18. storočia začali sklárne v anglickom Bristole produkovať valčeky z farebného skla, ktoré si na ostrovoch rýchlo získali obľubu. Okrem práce s cestom zastávali ale aj inú rolu. Sklenené valčeky dávali námorníci svojim dievčatám, manželkám, matkám alebo sestrám ako darček na rozlúčku pred vyplávaním na more. Bol na nich nápis „Nezabudni na mňa“ a tradične sa vešali nad krb. Podľa povery nesmel valček spadnúť alebo sa rozbiť – znamenalo by to, že sa námorník z ďalekej cesty nevráti.

Prvý patent

Väčšina z nás má doma valček opatrený madlami, tento doplnok sa ale objavil až na konci 19. storočia. V roku 1884 si túto inovovanú podobu nechala patentovať Judy Woodford Reedová a stala sa prvou Afroameričankou v histórii, ktorou bol v Spojených štátoch patent udelený. Variant s rukoväťami sa rýchlo zaradil medzi bežné kuchynské pomôcky – a zostal tam dodnes. Stretnúť sa ale bežne môžeme aj s jednoduchou verziou pripomínajúcou pôvodný valček v tvare tyče, ktorá je obľúbená medzi profesionálnymi cukrármi a pekármi. Postupom času pribudli aj ďalšie materiály – napríklad mramor, nerez alebo silikón. K dostaniu sú aj valčeky, ktoré je možné naplniť studenou či teplou vodou podľa potrieb konkrétneho cesta. Veľkú obľubu si získali aj embosované modely, s ktorými možno do cesta vytlačiť najrôznejšie vzory. Nástroj, ktorý slúžil už pred niekoľkými tisíckami rokov, má skrátka v kuchyni nepostrádateľnú úlohu aj dnes.

Zdroj: fashion-cs.decorexpro.com, www.encyclopedia.com, regencyredingote.wordpress.com, www.dumazahrada.cz