Prečo naše staré mamy na jeseň vyrábali lacnú prachandu a prečo by ste to mali skúsiť aj vy

Na prvé počutie znie slovo prachanda dosť zvláštne a možno vám nič nehovorí. No za týmto starým pomenovaním sa ukrýva jednoduchá, no nesmierne užitočná ingrediencia, ktorá sa v minulosti bežne používala v domácnostiach. Naše staré mamy ju poznali ako chutné prírodné sladidlo, ktoré dokázalo nahradiť cukor, keď bol drahý alebo ťažko dostupný. A práve na jeseň, keď sa sušilo ovocie, prachanda nesmela chýbať.

Čo vlastne prachanda je?

Pod týmto názvom sa skrýva jemný prášok zo sušeného ovocia, najčastejšie z hrušiek. V niektorých regiónoch sa môžete stretnúť aj s označením pracharanda. Keďže má prirodzene sladkú chuť, využívala sa namiesto cukru, ale aj ako korenie či posýpka na rôzne múčniky. Bola to lacná a dostupná surovina – za málo peňazí veľa muziky.

Prachanda v tradičnej kuchyni

V starých časoch sa prachanda využívala naozaj všestranne. Staré mamy ju sypali na kysnuté koláče namiesto posýpky, miešali ju do cesta alebo ňou ochucovali ovocné knedle. Niekedy sa pridávala aj do buchiet ako plnka alebo sa podávala spolu so šúlancami. V podstate išlo o univerzálne dochucovadlo, ktoré si každý mohol prispôsobiť podľa chuti a fantázie.

Okrem hrušiek sa na jej prípravu občas používali aj iné druhy ovocia, napríklad dule, ktoré majú výraznú arómu a dodajú prášku špecifickú chuť. A hoci sa prachanda spája hlavne s minulosťou, dnes ju dokonca viete kúpiť aj v niektorých obchodoch so zdravou výživou alebo regionálnymi potravinami.

Ako si doma pripraviť prachandu

Základom sú hrušky – a to akékoľvek, ktoré máte po ruke. Kedysi sa na jej prípravu používali takzvané pláňatá, čiže drobné hruštičky z planých hrušiek, ktoré by inak nemali veľké využitie. Vy však môžete siahnuť po bežných odrodách zo záhrady alebo trhu.

Najlepšie sú zrelé, ale pevné hrušky. Tie umyjete, nakrájate na tenké plátky a dáte usušiť. Sušiť ich môžete v rúre alebo v sušičke ovocia. Proces je trochu zdĺhavejší – trvá približne desať hodín. Na začiatku nastavte teplotu okolo 60 °C, keď sa hrušky presušia do polovice, zvýšte ju na 80 °C a ku koncu ju znovu znížte, aby sa dosušili pekne pomaly a rovnomerne.

Dôležité je, aby boli plátky dokonale suché. Ak by v nich zostala vlhkosť, v namletom prášku by sa mohla objaviť pleseň a vaša snaha by vyšla nazmar. Navyše, len dobre vysušené ovocie sa dá rozomlieť na jemný, sypký prášok.

Na mletie môžete použiť mlynček na kávu, kuchynský robot alebo výkonný mixér. V minulosti sa prachanda niekedy aj strúhala, dnes to však stroj spraví za vás rýchlejšie a pohodlnejšie.

Ako prachandu skladovať

Naše staré mamy ju odkladali do kameninových hrncov, kde vydržala dlhé mesiace. Často ju miešali s trochou cukru, aby sa jej objem zväčšil a mala ešte sladšiu chuť.

Dnes sa odporúča skladovať prachandu v uzatvárateľných sklenených nádobách, najlepšie na tmavom a suchom mieste. Tak zabránite prenikaniu vlhkosti, ktorá by mohla prášok pokaziť.

Prečo sa oplatí vrátiť k starému zvyku

Výroba prachandy je jednoduchá, lacná a navyše šetrná k prírode. Namiesto rafinovaného cukru získate sladidlo s prirodzenou ovocnou chuťou a vôňou. Obsahuje vlákninu a zvyšky minerálov z ovocia, takže je aj o čosi zdravšie.

Ak teda máte doma prebytok hrušiek a neviete, čo s nimi, skúste ich usušiť a rozomlieť na prachandu. Možno zistíte, že táto dávna tradícia má čo ponúknuť aj dnešnej modernej kuchyni.