Najlepšia polievka bývalého Československa? Frankfurtská! Takto sa kedysi podávala a chutila nezameniteľne

Frankfurtská polievka patrí medzi legendy, ktoré si pamätá takmer každý, kto chodil do škôlky či školy ešte v časoch Československa. Bola stálicou v jedálňach, bufetoch a dokonca aj v závodných kuchyniach. Vynikala tým, že bola sýta, voňavá a pritom veľmi jednoduchá na prípravu. Aj dnes ju zvládne uvariť každý – stačí mať po ruke pár základných surovín a držať sa osvedčeného postupu.

Prečo si frankfurtská polievka získala takú obľubu?

Tajomstvo spočíva v jej chuti a schopnosti zasýtiť. Hoci ide „len“ o polievku, mnohým postačila ako plnohodnotný obed. V zime dokáže zohriať zvnútra a potešiť aj v tých najchladnejších dňoch. Typická kombinácia párkov, korenín a zemiakov vytvára chuť, ktorá sa len tak neomrzí.

Možno by sa podľa názvu zdalo, že recept pochádza priamo z Nemecka, no pravda je trochu iná. Polievka sa síce volá po frankfurtských párkoch, ale samotný recept je výsledkom vplyvov, ktoré sa postupne šírili do Viedne a neskôr do českých a slovenských krajín.

Ako vznikli frankfurtské párky?

Frankfurt nad Mohanom je miestom, kde sa tento druh párkov vyrábal už v 15. storočí. Podľa záznamov kronikára Achilla Augusta Lersnera sa na trhu predávali už v roku 1487. Spočiatku mali podobu skôr hrubších klobások, no s rozvojom mäsopriemyslu sa receptúra zjemňovala.

Tradične sa pripravovali z chudého mäsa, ktoré sa dochucovalo muškátovým orieškom a bielym korením. Odtiaľ sa dostali do Viedne, kde sa ich výroby ujal mäsiar Lahner. V rakúskej metropole sa stali tak populárnymi, že ich začali nazývať „viedenské párky“. A práve z Viedne sa postupne rozšírili aj do českých a slovenských krajín, kde sa neskôr stali neoddeliteľnou súčasťou frankfurtskej polievky.

Retro recept podľa starej normy ČSN

Kto si chce pripomenúť pôvodnú chuť, môže siahnuť po klasickom postupe, aký sa používal podľa starej normy ČSN. Základom je zápražka: na troche bravčovej masti opražíte nadrobno nakrájanú cibuľu, zaprášite ju hladkou múkou a po chvíli odstavíte z plameňa. Do horúcej zásmažky sa pridáva sladká mletá paprika, ktorá jej dodá krásnu farbu aj chuť.

Takto pripravený základ sa zaleje buď vývarom, alebo obyčajnou vodou, do ktorej sa kedysi často pridával masox. Polievka sa nechá variť približne pol hodiny na miernom ohni, aby sa chute spojili.

Ďalším krokom sú zemiaky – nakrájané na menšie kocky. Tie sa pridajú do hrnca a varia sa, kým nezmäknú, čo trvá asi ďalších 25 – 30 minút.

Párky – duša frankfurtskej polievky

Samotné párky by nemali ísť do polievky len tak surové. Najlepšie je nakrájať ich na kolieska a krátko opiecť na panvici s trochou masti. Tak získajú intenzívnejšiu chuť a do polievky prinesú lákavú vôňu. Keď sú zemiaky mäkké, pridajú sa opečené párky, cesnak, štipka čierneho korenia, soľ a nakoniec aj čerstvá petržlenová vňať.

Tipy, ako si polievku vylepšiť

Hoci pôvodný recept bol jednoduchý, doma si ju môžete prispôsobiť podľa vlastných predstáv. Skvelo sa hodí pridať:

• údenú slaninku alebo špek, ktoré jej dodajú silnejší nádych,

• údené mäso, ak chcete, aby bola ešte sýtejšia,

• majoránku, ktorá v slovenskej a českej kuchyni nikdy nesklame,

• alebo ju môžete zjemniť smotanou, čím získa krémovejšiu konzistenciu.

Fantázii sa medze nekladú – niektorí pridávajú aj korenie navyše, napríklad nové korenie či bobkový list.

Prečo sa oplatí uvariť si ju aj dnes?

Frankfurtská polievka nie je len nostalgickým návratom do čias školskej jedálne. Je to aj jednoduchý a lacný spôsob, ako pripraviť rýchle, chutné a sýte jedlo pre celú rodinu. Navyše sa dá uvariť vo veľkom hrnci a vydrží aj na viac dní.

Ak ste ju už roky nevarili, možno nastal čas pripomenúť si túto legendu. Možno zistíte, že chutí rovnako dobre ako kedysi – a možno ešte lepšie, keď si ju vylepšíte podľa seba.