- Mňamky-Recepty.sk
- Články
- inšpirácie
- Neverili by ste, čo vznikne z prezretých banánov a zeleninových šupiek – francúzsky prístup, ktorý vás prekvapí
Neverili by ste, čo vznikne z prezretých banánov a zeleninových šupiek – francúzsky prístup, ktorý vás prekvapí
V mnohých krajinách znamená prezretý banán, šupky zo zeleniny alebo kuracie kosti jediné – odpad.
Vo Francúzsku však často predstavujú začiatok nového jedla. Nie z núdze ani z extrémnej šetrnosti, ale vďaka zaužívanému spôsobu uvažovania, v ktorom má takmer každá surovina svoj ďalší zmysel.
Francúzska kuchyňa je často vnímaná ako noblesná a sofistikovaná, no jej skutočný základ neleží v luxuse. Stojí na presnosti, rešpekte k surovinám a zážitku z jedla. Nehodnotí sa podľa toho, čo je pekné alebo nepekné, ale podľa toho, čo je využité a čo nie. To, čo inde končí v koši, sa tu mení na základ polievok, dezertov či omáčok.
Nejde o žiadny moderný trend. Tento prístup sa formoval desaťročia v bežných domácnostiach, kde sa postupne objavovalo, čo jednotlivé suroviny dokážu ponúknuť v rôznych fázach svojej „životnosti“. Výsledkom je menej odpadu, výraznejšia chuť jedál a väčšia voľnosť pri varení.
Prezreté ovocie nie je chyba, ale surovina s inými vlastnosťami
Prezreté ovocie neznamená problém, iba zmenu vlastností. Mäkké a tmavšie banány majú intenzívnejšiu chuť a prirodzene vyššiu sladkosť. Práve preto sa výborne hodia na pečenie, kde dokážu nahradiť časť cukru a zároveň zlepšiť štruktúru cesta.
Podobne sa pracuje aj s iným ovocím. Jablká, ktoré už nie sú pevné, sa využívajú na kompóty alebo koláče. Hrušky nachádzajú miesto v omáčkach či plnkách. Ovocie sa tu nerozdeľuje na dobré a zlé, ale na také, ktoré si vyžaduje iný spôsob spracovania.
Zeleninové šupky ako základ chuti
Časti zeleniny, ktoré nie sú vhodné na priame servírovanie, majú v kuchyni jasné využitie. Šupky zo zemiakov, zelené časti póru, vonkajšie vrstvy cibule či stonky byliniek sa odkladajú a skladujú. Neskôr tvoria základ, ktorý sa používa pri ďalšom varení.
Takýto zeleninový základ nie je náhradou, ale plnohodnotným základom polievok, omáčok a rizota. Chuť býva často intenzívnejšia, pretože rôzne časti rastlín uvoľňujú viac aróm. V kuchyni, kde má každá surovina svoj účel, ide o úplne prirodzený krok.
Mäso sa po jedle nekončí v koši
Rovnaké pravidlo platí aj pri mäse. Pečené kura alebo kus hovädzieho sa nepovažujú za jednorazové jedlo. Po stolovaní sa zvyšky odložia a využívajú na prípravu vývaru. Kosti, koža a menšie kúsky mäsa sa pomaly varia, kým neuvoľnia svoju chuť.
Vzniknutý vývar sa precedí a uskladní. Neskôr poslúži ako základ rýchleho obeda či večere. Domáci vývar má úplne inú chuť než priemyselné koncentráty a zároveň vzniká z toho, čo by sa inde vyhodilo.
Zelenina nemá „zbytočné“ časti
Zelenina sa využíva celá. Listy z reďkoviek, karfiolu či červenej repy nie sú výnimkou, ale bežnou ingredienciou. Používajú sa do polievok, pyré alebo ako doplnok k iným jedlám. Ak je časť rastliny jedlá, považuje sa za hodnotnú.
Rozdiel je len v pohľade. V jednom prípade sa jedlo rýchlo mení na odpad. V druhom sa stáva východiskom pre ďalší pokrm. Francúzsky prístup k jedlu nestojí na teórii, ale na každodennej praxi – a práve preto funguje.
