Nadýchaný hrnčekový perník bez váhy: Overený recept, ktorý zvládne každý

Voľakedy bol perník považovaný za vzácnu pochúťku, ktorej príprava si vyžadovala skúsenosti, kvalitné koreniny a často aj tajné rodinné recepty.

Dnes si však túto tradičnú dobrotu dokáže pripraviť prakticky každý – rýchlo, bez váženia a bez zložitých postupov. Hrnčekový perník je dôkazom, že aj jednoduchý koláč môže chutiť výnimočne.

Ako vznikla legenda menom perník

Perník patrí medzi najstaršie sladké pečivo na svete. Jeho korene siahajú až do starovekých civilizácií Egypta a Ríma. Do podoby, ktorú poznáme dnes, sa však začal formovať až v stredoveku, najmä v kláštoroch na území Belgicka a v oblasti nemeckých Cách v 11. a 12. storočí.

Na území Čiech sa perník objavil už v 14. storočí. Prvá zmienka pochádza z Turnova z roku 1335. O niečo skôr, v roku 1324, prišli do Prahy pernikári z Norimbergu. Usadili sa v blízkosti dnešnej Prašnej brány a práve po nich vznikol názov Celetná ulica.

Predchodcom perníka boli jednoduché medové placky vyrábané z múky, vody a medu. Tie sa postupne zdokonaľovali a obohacovali o rôzne druhy korenín. Najstaršie recepty využívali žitnú múku, med a aromatické prísady ako škoricu, klinčeky, aníz, muškátový oriešok, zázvor či korenie.

Zaujímavosťou je, že perníkové cesto sa kedysi nechávalo zrieť aj niekoľko mesiacov. Tento proces zabezpečoval špecifickú chuť a dlhú trvanlivosť výrobkov. Hotové perníky sa lisovali do drevených foriem a mali pomerne tuhú konzistenciu.

Od luxusu k dostupnej pochúťke

V minulosti bol perník veľmi cenný. Používal sa dokonca ako platidlo pri odvádzaní daní. Postupom času sa však stal dostupnejším a jeho výroba sa zjednodušovala.

V 19. storočí začala masová produkcia formičiek a perník získal jednoduchší vzhľad. Ľudia ho vnímali nielen ako sladkosť, ale aj ako prostriedok na podporu trávenia.

Koreniny zostali základom každej receptúry. Používala sa najmä škorica, klinčeky, fenikel a aníz. V prvých obdobiach sa pridávalo aj čierne korenie, podľa ktorého dostali pernikári latinské označenie artopiperisté.

Veľký posun prinieslo zavedenie kypriacich látok, ako bola potaš alebo cukrárske droždie. Tieto zložky zabezpečili typickú štruktúru perníka. Kedysi však museli reagovať s medom a kyslými látkami, čo si vyžadovalo dlhé zrenie cesta.

Zlom nastal v roku 1891, keď Dr. August Oetker predstavil vylepšený prášok do pečiva Backin. Vďaka nemu sa pečenie výrazne zjednodušilo. Neskôr vznikli aj hotové perníkové zmesi, ktoré spájajú kypriacu funkciu s korením. Práve takýto prášok využíva aj dnešný recept.

Jednoduchý hrnčekový perník

Potrebné suroviny

Na cesto:

• 2 hrnčeky hladkej múky
• 1 hrnček kryštálového cukru
• 1 hrnček mlieka
• 1/2 hrnčeka oleja
• 1 vajce
• 1 balíček prášku do perníka
• 1 balíček vanilkového cukru
• 2 lyžice kakaa
• nasekané orechy (podľa chuti)

Na ozdobenie:

• čokoládová poleva
• marmeláda alebo džem
• strúhaný kokos

Na prípravu plechu:

• tuk
• hrubá múka alebo papier na pečenie

Postup krok za krokom

1. Pripravíme si hlboký plech, ktorý vymažeme tukom a vysypeme múkou, prípadne vystelieme papierom.
2. Do misy nasypeme všetky suché suroviny – múku, cukor, vanilkový cukor, kakao a prášok do perníka. Dobre premiešame.
3. Prilejeme mlieko, olej a pridáme vajce. Vypracujeme hladké, polotekuté cesto.
4. Ak máme radi orechy, vmiešame ich do hotovej zmesi.
5. Cesto nalejeme na plech a rovnomerne rozotrieme.
6. Pečieme v rúre vyhriatej na 170 °C približne 20 minút. Hotovosť skontrolujeme špajdľou.
7. Po vychladnutí potrieme perník marmeládou, polejeme čokoládou a posypeme kokosom.

Prečo si tento perník zamilujete

Hrnčekový perník je ideálny pre každého, kto chce rýchlo pripraviť domáci koláč bez zložitého váženia. Je mäkký, voňavý, dlho zostáva vláčny a dá sa ľahko obmieňať podľa chuti. Hodí sa na bežné dni aj na slávnostnejšie príležitosti.