Ružičkový kel: zimná zelenina, ktorá chutí najlepšie s parmezánom aj smotanou

Ružičkový kel, známy aj ako bruselský kel, dostal svoje meno podľa oblasti okolo Brusel.

Práve tam sa začal vo väčšom pestovať v 19. storočí a postupne si našiel cestu do kuchýň naprieč Európou.

Zelenina, ktorej prospieva mráz

Na prvý pohľad ide o drobné pevné hlávky – od svetlozelenej cez tmavozelenú až po jemne fialkastú farbu. Hoci pôsobia nenápadne, výživovou hodnotou prekvapia. Obsahujú vitamín C, vitamíny skupiny B (B₁, B₂, B₆), niacín aj kyselinu listovú. Z minerálnych látok v nich nájdeme draslík, horčík, zinok či železo. Zaujímavosťou je aj vyšší obsah bielkovín v porovnaní s inými druhmi zeleniny.

Ide o typickú zimnú plodinu, ktorá sa nebojí nízkych teplôt. Naopak, chlad jej prospieva. Mráz premieňa škrob na cukor, vďaka čomu má kel jemnejšiu chuť a lepšiu stráviteľnosť. Zároveň sa zvýrazní jeho prirodzená aróma.

Ako ho skladovať, aby nestratil kvalitu

Ružičkový kel nepatrí medzi zeleninu, ktorá vydrží v chladničke dlhé dni. Už približne po troch dňoch začnú hlávky mäknúť a vädnúť. Ak ho nestihnete spracovať, vhodnejšou možnosťou je mrazenie.

Pred zmrazením ho očistite a krátko blanšírujte – približne 3 minúty vo vriacej osolenej vode. Následne ho prudko ochlaďte v studenej až ľadovej vode a nechajte dobre odkvapkať. Ružičky rozložte na podnos v jednej vrstve a dajte predmraziť. Až potom ich presypte do nádoby alebo mraziaceho vrecka. Takto sa nezlepia a budete ich môcť vyberať postupne podľa potreby.

Pri varení ich vkladajte priamo z mrazničky do vriacej vody či vývaru. Po 10 až 12 minútach sú pripravené na podávanie.

Od prílohy až po hlavné jedlo

Surový ružičkový kel chuťovo veľmi nevynikne, no správnou tepelnou úpravou sa premení na výraznú a lahodnú súčasť jedla. Jemne pripravený v pare sa hodí ako príloha k mäsu. Ak ho opečiete na masle dozlatista a doplníte strúhankou či syrovou omáčkou, pokojne môže tvoriť základ hlavného chodu.

Výborne zapadne aj do hustých zimných polievok a smotanových krémov. Uplatní sa v zapekaných jedlách aj ako súčasť sýtych kombinácií so zemiakmi. Zaujímavou technikou je pomalé opekanie prekrojených ružičiek na miernom ohni približne 20 minút.

Nie každý tuk je však pre kel vhodný. Rastlinné oleje, ako slnečnicový či olivový, mu chuťovo príliš nepristanú. Oveľa lepší výsledok dosiahnete s prepusteným maslom alebo husacou masťou.

Správna príprava je základ

Pred varením treba počítať s tým, že časť hmotnosti skončí ako odpad – môže ísť až o pätinu. Odstráňte poškodené listy aj tvrdú spodnú časť. Ak spodok jemne narežete do kríža, zabezpečíte rovnomernejšie uvarenie.

Pri príprave jedného kilogramu môžete zvoliť dusenie na pare s lyžicou osoleného masla pod pokrievkou približne 15 minút. Alternatívou je varenie nad približne 150 ml mierne osolenej vody bez tuku. Ak počas tepelnej úpravy pridáte štipku cukru, chuť bude o niečo sladšia.

Plánujete zapekanie? Ružičky je vhodné najskôr 8 až 10 minút predvariť v mierne osolenej vode a až potom ich použiť do ďalšieho receptu.

Menej korenia, viac chuti

Pri solení platí jedno odporúčanie – soľ pridávajte až po dovarení. Pomôže to zachovať prirodzenú farbu, pretože inak môže zelenina zošednúť.

Najčastejšie sa používa muškátový oriešok, ideálne čerstvo nastrúhaný. Dobre sa kombinuje aj s tymianom. Obľúbená je verzia so strúhaným parmezánom a tymianom, zatiaľ čo v Belgicku sa podáva s majoránom. Ružičkový kel si rozumie aj s jemnou kyslosťou – pár kvapiek citrónovej šťavy alebo trochu bieleho vína mu dodá svieži tón.

Inšpirácia na zapekaný pokrm

Predvarené ružičky spolu s kúskami zemiakov (tie rovnako povarte asi 10 minút) ukladajte do zapekacej misy spolu s varenou šunkou. Zalejte ich zmesou mlieka, smotany a syra a pečte pri 200 °C približne 20 minút. Výsledkom je sýte jedlo ideálne na chladnejšie dni.