Zabudnuté prísady do zemiakových placiek: Takto ich jedli naši predkovia. Ich nápady vás prekvapia

Dnes si pod pojmom zemiakové placky väčšina z nás predstaví chrumkavú dobrotu z nastrúhaných zemiakov s cesnakom, majoránkou a čiernym korením, podávanú s kyslou kapustou a údeným mäsom. Tento recept však nie je taký starý, ako by sa mohlo zdať. Naši predkovia boli v kuchyni oveľa tvorivejší – a zemiakové placky pripravovali aj na sladko.

Možno vás prekvapí, ako výrazne sa pôvodná podoba tohto jedla líšila od dnešnej verzie. Niektoré kombinácie by sme dnes považovali za netradičné, no kedysi boli bežnou súčasťou jedálneho lístka.

Od 18. storočia až po dnešok

Zemiakové placky, v niektorých regiónoch známe aj pod inými ľudovými názvami, sa začali pripravovať približne v 18. storočí, keď sa zemiaky postupne rozšírili aj do našich končín. Spočiatku boli považované za plodinu pre chudobnejšie vrstvy, no rýchlo sa stali základom mnohých jedál.

Recept sa však v priebehu desaťročí menil. To, čo dnes považujeme za tradičné, je v skutočnosti výsledkom postupného vývoja a prispôsobovania surovinám, ktoré boli práve dostupné.

Sladké zemiakové placky s jablkami a medom

Dnešná klasika obsahuje zemiaky, vajcia, múku, soľ, čierne korenie, majoránku, mlieko a cesnak. Kedysi však existovala aj sladká verzia, ktorá by mnohých prekvapila.

Na približne 200 gramov nastrúhaných zemiakov sa používal až 1 kilogram jabĺk a tri lyžice medu. Výsledné cesto nebolo presladené, ale malo jemnú, prirodzenú sladkosť. Po vysmažení sa placky ešte pokvapkali medom alebo domácim sirupom.

Táto kombinácia pôsobí nezvyčajne, no v minulosti bola logickým riešením – jablká boli dostupné takmer v každej domácnosti a med predstavoval prirodzené sladidlo.

Pečená verzia namiesto vyprážania

Nie všetky zemiakové placky sa kedysi vyprážali na panvici. Existoval aj sýtejší variant pripravovaný v rúre.

Uvarené a ošúpané zemiaky sa nastrúhali a zmiešali s mletými oškvarkami. Pridala sa jemne opečená cibuľa s petržlenovou vňaťou, roztlačený cesnak, majoránka a tri vajcia. Do zmesi sa mohlo pridať akékoľvek dostupné mäso – pečené, varené, dusené, dokonca aj rybie.

Ak mäso nebolo poruke, nahradili ho huby alebo sa pripravila bezmäsitá verzia. Do cesta sa napokon primiešala aj trocha nastrúhanej žemle na zahustenie.

Hotová zmes sa vyliala do vymasteného pekáča a piekla približne 45 minút. Takto pripravené placky sa podávali so šalátom, kompótom alebo dokonca s čiernou kávou. Kombinácia, ktorá dnes pôsobí nezvyčajne, bola kedysi úplne prirodzená.

Zemiakové placky s červenou repou

Zaujímavou obmenou je aj pridanie červenej repy a polovice cibule do klasického cesta. Repa dodá plackám nielen výraznejšiu farbu, ale aj jemne sladkastú chuť.

Platí jednoduché pravidlo – čím viac repy pridáte, tým sladšia bude výsledná chuť. Táto verzia poteší každého, kto má rád výraznejšie a šťavnatejšie jedlá.

Namiesto kapusty slivkový lekvár alebo jablkové pyré

Ak chcete ochutnať zemiakové placky tak, ako ich poznali naši predkovia, skúste ich podávať bez cesnaku a zabudnite na kyslú kapustu či údené mäso.

Vysmažené placky sa kedysi servírovali so slivkovým lekvárom alebo s jablkovým pyré. Jeho príprava je jednoduchá:

• Ošúpte a nakrájajte pol kilogramu jabĺk.
• Varte ich v menšom množstve vody do zmäknutia.
• Pridajte 100 gramov cukru a trochu citrónovej šťavy.
• Nakoniec vmiešajte polovicu balenia vanilkového pudingu a miešajte, kým zmes nezhustne.

Takéto pyré dodá plackám jemnú sladkosť a zaujímavý kontrast chutí.

Jedlo, ktoré sa prispôsobovalo dobe

Zemiakové placky boli vždy odrazom dostupných surovín a vynaliezavosti gazdiniek. Raz sa pripravovali na sladko, inokedy na slano, piekli sa aj vyprážali. Neexistoval jediný „správny“ recept – dôležité bolo zasýtiť rodinu a využiť to, čo dom poskytol.

Možno práve teraz je ten správny čas vrátiť sa k zabudnutým kombináciám a objaviť chute, ktoré kedysi patrili k bežnému životu. Stačí trochu odvahy a chuť experimentovať – presne tak, ako to robili naši predkovia.