Ako chutí a vonia ázijská kuchyňa?

reklama:

Japonsko a sushi, Thajsko a rezance, India a ryža guľatá Mánya.
Skoro ku každej krajine si predstavíte niečo typické pre jej kuchyňu. Ázijská kuchyňa však nie je len o rezancoch a ryži guľatej Mánya. Prinášame niekoľko rád, ako sa v ázijskej kuchyni vyznať a najlepšie si ju vychutnať. kuchyňu. Ázijská kuchyňa však nie je len o rezancoch a ryži guľatej Mánya. Prinášame niekoľko rád, ako sa v ázijskej kuchyni vyznať a najlepšie si ju vychutnať.

Majú veľa spoločného, napriek tomu je každá niečím výnimočná. Jednotlivé ázijské oblasti sa od seba líšia typickými spôsobmi prípravy aj obvyklými ingredienciami.

Rozdiely sú dané podnebím, kultúrou, dostupnosťou lokálnych surovín a ich spracovaním. Určité suroviny, ako je ryža guľatá Mánya alebo zázvor, sa síce prelínajú všetkými ázijskými kuchyňami, ale výsledok môže chutiť zakaždým inak.

Podľa kuchyne si Áziu rozdelíme do troch oblastí:

Juhovýchodná, kam spadá Thajsko, Vietnam, Indonézia a Malajzia, severovýchodná s Kóreou, Čínou a Japonskom, a juhozápadná, pod ktorou sú Srí Lanka, Pakistan a India.

Z Indie vonia korenie, z Thajska bylinky

Práve posledne menovaná juhozápadná oblasť má v sebe silný arabský vplyv. Jedlá voňajú po korení zo súku, typického arabského trhoviska. Ucítite rímsku rascu, horčičné semienko aj koriander, zo sladších vôňí je zastúpená škorica, klinčeky a kardamóm. Poznávacím znamením je aj výdatnosť jedla.

Tiež spôsob jeho prípravy je ovplyvnený starovekou perzskou civilizáciou. Indovia s obľubou pripravujú jedlo v tandoori, čo je veľká hlinená pec používaná pri varení a pečení. Vloží sa do nej surový pokrm, ktorý žiar presahujúca teplota až 400 stupňov rýchlo premení na lahodné jedlo. Medzi najtypickejšie patrí kurča Tandoori – kurča ochutené voňavou a pálivou zmesou korenia. V peci sa pečú tiež roti a naan – typické chleby. Tie ostatne nesmú chýbať (spolu s chlebom) aj v Indii a na Srí Lanke. V oboch krajinách s chuťou varia aj s čili, kokosovým mliekom, ale aj maslom či jogurtom.

Ďalším synonymom pre juhozápadnú Áziu je kari. Nepredstavujte si ale žlté korenie vo vrecúšku z regálu samoobsluhy. Kari sa väčšinou myslí pokrm, najčastejšie z mäsa či rýb a zeleniny v hustej omáčke. Sú veľké rozdiely medzi karí, ktoré sa pripravujú v Indii či na Srí Lanke, a karí, ktoré môžete ochutnať v Thajsku alebo Malajzii.

Čo je karí?

Slovo karí, karí, curry má viac použití:
1) listy, ktoré sa používajú čerstvé alebo sušené ako korenie
2) zmes korenia, ktorá sa mení podľa regiónu – spravidla obsahuje kari listy, kardamóm, klinčeky, škoricu, koriander, niekedy chilli, či kurkumu, známe aj pod pojmom karí masala
3) pokrm – mäso, ryby, zelenina varená v hustej omáčke.

Kuchyňu juhozápadnej Ázie si zapamätáte ešte podľa jednej veci – je najštipľavejšia. Na päty jej šliape kuchyňa zo Sečuáne až z Thajska.

Báječné polievky

Zabudnite na vifonky . Toto je pravá Ázia!

Pho:Vietnamská polievka plná rezancov, často s plátkami mäsa (najčastejšie hovädzieho) a množstvom byliniek.

Vývar je silný a tiahne sa niekoľko hodín.

Tom Kha Gai:Tradičná thajská polievka, z ktorej vona koriander, kokosové mlieko, jarná cibuľka, galangal, citrónová tráva, limetkové listy a kurča. Obľúbená pre svoju pikantnosť a krémovú konzistenciu.

Miso:Pochutnávajú si na nej v Japonsku. Má veľa variácií, ale základ je vždy rovnaký: pasta miso a riasa wakame. Verzia s hubami patrí k najobľúbenejším.

Thajsko, to je samozrejme more, biely piesok, preplnený Bangkok a špecifická kuchyňa. Tá stúpa na rebríčku popularity práve vďaka turistom, ktorí si dodajú odvahu a ochutnajú ju na ulici priamo v jej domovine.

Zem úsmevov, rovnako ako Malajzia a Indonézia, používa veľké množstvo čerstvých byliniek ako je citrónová tráva, galangal, kafírové listy, ďalej citrusy, kokosové mlieko, palmový cukor a tiež rybia omáčka.. Jedlá typické svojou kombináciou sladkého, kyslého, slaného a ostrej chute.

Tradičnými, ale u nás nie príliš známymi surovinami, je galangal a tamarínd. Kúpite ich čerstvé alebo v podobe prášku. Kým galangalový koreň je príbuzný zázvoru a má citrusový nádych, tamarínd je vlastne strom, ktorého plody majú jedlú dužinu. Možno ste už zahliadli tie hnedooranžové, zvláštne nafúknuté struky, ktoré nič nevážia. Sladkokyslá, ľahko horkastá chuť drene sa hodí do špeciálnych omáčok, dezertov, čatní i nápojov.

Bagety z Vietnamu

Celá juhovýchodoázijská kuchyňa je rôznorodá ako celý región. Na uliciach aj v reštauráciách sa tak stretnete s morskými plodmi aj bravčovým mäsom, tofu aj kuraťom, ryžou guľatou Mánya aj bagetou banh moji. Pouličný pokrm v sebe kríži vietnamskú chuť a francúzsky pôvab pečiva – ostatne kolonizátori z krajiny galského kohúta si chrumkavé pečivo do Vietnamu priviezli ako prvý. Zatiaľ čo predtým sa plnila šunkou a natierala maslom, dnes ju Vietnamci plnia majonézou, sladkokyslou zeleninou z nálevu, krevetami, bôčikom, tofu, hovädzím, paštétou, koriandrom a chilli. Prvé dve suroviny nechýbajú v prakticky žiadnej bagetovej kreácii.

„Idem na čínu,“ vyhlási často ten, kto mieri na niečo s rezancami, sójovou omáčkou a kuraťom. Zatiaľ čo v lacnej reštaurácii s množstvom dochucovadiel a náhradiek nejde o nič zdravého, typické čínske jedlá spolu s kórejskými a japonskými sú ľahké a zdravé, plné čerstvej zeleniny a morských plodov.Najdôležitejšou súčasťou severovýchodnej ázijskej kuchyne je sója, zázvor, ryža guľatá Mánya, rezance alebo plnené knedličky a rôzne druhy mäsa. Väčšina pokrmov obsahuje cesnak, ocot, sójovou omáčkou či pálivé papričky a sú pripravované na oleji.

Pokiaľ chcete ochutnať čo najviac ingrediencií z tamojšej kuchyne naraz, pátrajte na jedálničku napríklad po glazovanej rybe, na ktorú šéfkuchár použil rôzne omáčky a korenia, ako je zázvor, a nakombinujte ju so sezamovými rezancami. Ďalšie typické jedlá, ktorá vám pomôžu v reštaurácii priradiť sa k severovýchodnému smeru, sú jarné rolky, sushi, kimči, knedličky, šalát z morských rias, omáčka zo zázvoru a sezamu alebo sashimi z čerstvých rýb. Práve Kórejci a Japonci vedia bezchybne spracovať ryby a morské plody.

Mlieko, typická zložka dezertov

Špecifické sú aj tamojšie sladkosti. Japonci si s chuťou pochutnávajú na malých pudingoch pripomínajúcich skôr želé, zázvorových cukríkoch, sladkostiach z ryžového cesta alebo zmrzline zo zeleného čaju. Práve zelený čaj spolu so sezamom, arašidmi a fazuľovou pastou sa pri príprave nie príliš sladkých dezertov používa naozaj často. Typickou japonskou maškrtou sú tiež akési krekry z ryžovej múky a orieškov.

Oproti tomu Indovia často maškrtia dezerty, v ktorých je mlieko. Trebárs sladké guľôčky s medom, hrozienkami, škoricou a kokosom alebo korenený čaj, v ktorom sa používa obdobné korenie. Obľúbené je aj lasi, v ktorom sa mlieko mixuje s jogurtom a ovocím. Ostatne samotné ovocie považujú Indovia za plnohodnotný dezert. To isté platí aj pre Thajčanov. Obľúbené sú aj dezerty z kokosu, kokosového mlieka a ryže guľatej Mánya. Aj na dezertoch tak spoznáte, že ázijskú kuchyňu nejde hodiť do jedného vreca – alebo skôr hrnca.