
- Mňamky-Recepty.sk
- Články
- Škola varenia
- Bravčový bôčik z remosky: takto sa piekol za socializmu a chutil ako od babičky
Bravčový bôčik z remosky: takto sa piekol za socializmu a chutil ako od babičky

Mnohí by si možno povedali, že remoskám už dávno odzvonilo. No opak je pravdou. Tento nenápadný kuchynský pomocník zažil svoj najväčší rozmach počas socializmu, no dodnes má množstvo verných priaznivcov. Mnohí dokonca tvrdia, že jedlá z remosky majú úplne inú, domácku chuť, ktorú klasická rúra nedokáže napodobniť. A jedným z najlepších príkladov je poctivý bravčový bôčik pečený v remoske.
Malý zázrak v kuchyni, ktorý nahradil rúru
V čase, keď ešte nebolo samozrejmosťou, že má každá domácnosť rúru, bola remoska neoceniteľným pomocníkom. Táto malá prenosná elektrická rúra zvládla všetko – od pečenia mäsa, cez zapekané jedlá, až po koláče a bábovky. Používala sa doma, na chalupe či v panelákových kuchynkách, kde nebolo veľa miesta.
Postupne však remosky upadli do zabudnutia a mnoho ich skončilo zaprášených v skrinkách. No v posledných rokoch zažívajú veľký návrat. Ľudia sa opäť vracajú k pomalému, poctivému vareniu a zisťujú, že remoska má svoje čaro – úsporná, jednoduchá, a výsledok? Mäso šťavnaté, chlieb chrumkavý a koláče ako od mamy.
Ako vznikla remoska
História remosky siaha do 50. rokov minulého storočia. Jej vynálezcom bol elektrotechnik Oldřich Homuta, ktorý ju najskôr vyrábal vo svojej malej dielni. Myšlienka prenosnej elektrickej rúry okamžite zaujala, a tak sa už v roku 1957 v Kostelci nad Černými lesy rozbehla sériová výroba.
Remoska sa rýchlo stala symbolom socialistickej domácnosti – bola lacná, spoľahlivá a vydržala celé desaťročia. Mnohé ženy v nej piekli každý víkend, a vôňa koláčov z remosky bola pre mnohých detstvom.
Po revolúcii však záujem o ňu upadol a v roku 1991 bola výroba zastavená. No len o tri roky neskôr, v roku 1994, sa zrodila jej nová éra. Výrobcovia ju zmodernizovali – vylepšili dizajn, použili kvalitnejšie materiály a znížili spotrebu energie.
Od roku 2001 sa remoska opäť predávala aj v zahraničí – najmä vo Veľkej Británii, USA, Kanade či Austrálii. Celkovo sa predalo viac ako päť miliónov kusov, čo svedčí o tom, že dobré nápady jednoducho nestarnú.
Klasika, ktorá nikdy nesklame: bravčový bôčik z remosky
Ak ste túto pochúťku ešte neskúšali, je načase to napraviť. Výsledok stojí za to – mäso je šťavnaté, koža chrumkavá a vôňa úplne neodolateľná.
Čo budete potrebovať:
-
2 kg bravčového bôčika bez kosti, s kožou
-
soľ
-
2 jablká
-
2 hrušky
-
4 šalotky alebo 2 väčšie cibule
Postup:
-
Príprava mäsa:
Kožu na bôčiku narežte do tvaru mriežky – opatrne, aby ste nezasiahli mäso. Položte ho kožou nahor do čistého drezu a prelejte vriacou vodou. Tento krok je dôležitý – koža sa otvorí a korenie sa do nej neskôr lepšie vmasíruje. Potom mäso opláchnite a osušte papierovou utierkou. -
Dochutenie:
Bôčik dôkladne osoľte zo všetkých strán, soľ vtierajte aj do zárezov na koži. Nepodceňte to – práve soľ vytvorí pri pečení tú charakteristickú, zlatistú kôrku. -
Pečenie:
Mäso položte do remosky kožou nahor, pridajte jablká, hrušky a nakrájanú cibuľu alebo šalotku. Zapnite remosku a pečte asi 40 minút.Po tejto dobe ovocie vyberte, aby sa nepripálilo, a mäso pečte ešte ďalších 45 minút, kým nebude koža krásne chrumkavá. Nakoniec ovocie vložte späť na posledných 5 minút pečenia – dodá mäsu jemne karamelovú vôňu.
-
Podávanie:
Tradične sa bôčik podáva s čerstvým chlebom a horčicou, no výborne chutí aj s kapustou či zemiakovou kašou. Kto chce autentickú chuť starých čias, nech si k nemu naleje pohár studeného piva.
Malý zázrak, ktorý spája generácie
Remoska nie je len spotrebič – je to kúsok histórie a nostalgie. Pre mnohých symbol jednoduchého života, keď sa všetko robilo s láskou a trpezlivosťou. A práve preto sa k nej ľudia znova vracajú.
Ak máte doma starú remosku po babičke, nechajte ju oprášiť a skúste ju zapnúť. Uvidíte, že vôňa pomaly pečeného bôčika vám pripomenie detstvo – a možno aj časy, keď sa varilo srdcom, nie len podľa receptu.