Cibuľa bez klíčkov a plesní: Tajný recept skúsených gazdiniek, ako ju uchovať až do jari

Len máloktorá plodina je v kuchyni tak samozrejmá ako cibuľa.

Používame ju denne, no málokto si uvedomuje, že si vyžaduje aj správnu starostlivosť po zbere. Ak ste si dopestovali vlastnú úrodu, jej čerstvosť cez zimu nezávisí len od kvality cibule, ale hlavne od toho, ako ju uskladníte.
Skúsené gazdinky dobre vedia, že dlhá trvanlivosť nie je vec náhody, ale dôsledku niekoľkých jednoduchých zásad.

Kedy prichádza ten správny okamih na zber

Cibuľu treba vybrať zo zeme vtedy, keď už „dospieva“ – teda keď vňať začne poliehať a krk stonky zmäkne. Ak ju necháte v pôde príliš dlho, znova sa zakorení a začne starnúť. Po zbere ju nechajte niekoľko dní preschnúť priamo na záhone, pokiaľ je sucho. Ak sa blíži dážď alebo ranné hmly, radšej ju preneste pod prístrešok, na verandu či povalu. Cibuľa je citlivá na vlhkosť – a práve tá býva najčastejšou príčinou hniloby.

Vysušenie je polovica úspechu

Kto sa ponáhľa so sušením, riskuje, že cibuľa zmäkne alebo začne plesnivieť. Na dokonalé vyschnutie potrebuje dva až tri týždne v suchom, vetranom prostredí. Správne usušená cibuľa má šuštivú šupku a úplne zoschnutú vňať.
Až vtedy ju môžete očistiť a pripraviť na skladovanie. Mnohé ženy na dedinách ju ešte stále zapletajú do dlhých copov – nie preto, že to vyzerá romanticky, ale preto, že takto uložené cibule majú prístup vzduchu zo všetkých strán a vydržia podstatne dlhšie.

Najlepšie miesto pre zimný spánok cibule

Cibuľa sa cíti najlepšie v chladnom, tmavom a suchom prostredí. Teplota medzi 2 až 6 °C je ideálna – teda pivnica, garáž alebo nevykurovaná komora. Zabudnite však na plastové tašky, v ktorých sa hromadí vlhkosť. oveľa lepšie poslúžia drevo, prútie alebo sieťovina, ktoré umožnia cirkuláciu vzduchu.
Cibule by nemali ležať v hrubej vrstve – čím viac priestoru medzi nimi, tým menšie riziko, že sa začnú kaziť. Každých pár týždňov si nájdite chvíľu na kontrolu – mäkké, klíčiace alebo nahnité kusy vyhoďte, aby nepoškodili ostatné.

Ktoré druhy zvládnu zimu najlepšie

Nie všetky cibule sú rovnaké, pokiaľ ide o výdrž. Neskoré odrody, ako Všetana alebo Avalon, majú pevnejšiu šupku a bez problémov prežijú až do jari. Skoré typy, napríklad Karmen, sú zase lahodnejšie, no rýchlejšie sa kazia, preto ich používajte prednostne.
Ak skladujete viac druhov naraz, oddeľte ich – náchylnejšie cibule by mohli ovplyvniť tie odolnejšie.

Staré hospodárske pravidlo hovorí, že dobrá cibuľa má mať „kožu ako had“ – teda suchú, pevnú a hladkú. Niektoré gazdinky medzi cibule ukladajú sušené bylinky, napríklad tymian alebo levanduľu, ktoré prirodzene odpudzujú hmyz a roztoče. Iné zasa preferujú plátenné vrecká zavesené pod strechou, kde sa udržiava stabilná teplota a prúdi vzduch.

Keď cibuľa začne klíčiť

Aj pri ideálnych podmienkach sa môže stať, že sa niektoré cibule prebudia. Vtedy nie je dôvod ich vyhadzovať – dajú sa využiť inak. Naklíčené cibule môžete usušiť, zamraziť alebo nasekať a pridať do polievok, omáčok či dusených jedál. Chuť si zachovajú a vy nevyhodíte ani kúsok úrody.

Správne uskladnenie cibule je jednoduché, keď viete, čo robíte. Trochu trpezlivosti po zbere a štipka starostlivosti počas zimy vám zaručia, že vaša cibuľa bude svieža, voňavá a pripravená na varenie až do prvých jarných dní.