Čo je to vlastne instantná káva?

Bez šálky dobrej kávy si mnohí z nás nedokážu predstaviť deň.

Pitie kávy už patrí k modernému životnému štýlu pre mnohých z nás…

Len málokto však o káve vie niečo viac.

Viete napríklad, odkiaľ kávovník pochádza? Ako sa káva zberá či praží? A čo je to vlastne instantná káva?

Kávu dnes nájdete vo väčšine domácností po celom svete. Tento horúci nápoj sa vďaka svojej neobvyklej vôni a chuti stal módnou záležitosťou a získal si milióny priaznivcov. Hoci silne aromatické zrná kávy pochádzajú z tropického kávovníka pôvodom z Etiópie, stala sa káva pevnou súčasťou i európskej kultúry. Káva má tak v súčasnosti mnoho podôb a vychutnať si ju tak môžete v rôznych variantoch.

Niečo z histórie

Ako už bolo povedané, za domov kávy je považovaná africká Etiópia, kde boli povzbudzujúce účinky kávových zŕn objavené niekedy v 9. storočí. Ľudia pôvodne zrná žuvali a neskôr z nich začali pripravovať nápoj. Káva je tak už viac ako tisíc rokov súčasťou našich životov. V 13. storočí bol kávovník dovezený do Jemenu, kde sa centrom obchodu s kávou stal prístav Mokh. Jeho názov sa v súvislosti s kávou používa dodnes. Do Európy sa potom prvé zrná kávovníka dostali v roku 1615 vďaka Benátčanom. Netrvalo dlho a obľuba kávy sa postupom času rozšírila do väčšiny európskych metropol.

Pestovať kávovník sa však darilo iba Arabom, ktorí sa snažili zabrániť tomu, aby bolo možné ho pestovať aj inde. Úmyselne preto kávové zrná znehodnocovali varom. Až v 18. storočí sa Holanďanom podarilo z Jemenu vyviezť zelené kávové zrná. Previezli ich do svojich zámorských kolónií – do Indie, na Cejlón (Srí Lanka) a neskôr aj na Jávu. Nakoniec sa Holandská Východoeurópska spoločnosť stala najvýznamnejším producentom kávy. Pitie kávy sa však už v 15. storočí rozmáhalo aj za hranicami Arabského polostrova.

Úroda kávy

Kávovník je vždyzelený ker dorastajúci výšky až šiestich metrov, z ktorého semien sa káva získava. Rastlina v dospelosti plodí po celý rok, po dobu asi 30 rokov. V každom semene o veľkosti i farbe čerešne sú ukryté dve sploštené zelené kávové zrná. Komerčne využívané sú v súčasnosti dva druhy kávovníka a to kávovník arabský (Coffea arabica) a kávovník robusta (Coffea Canephora – Robusta). Medzi najväčších producentov kávy patrí Brazília s takmer 2 a pol miliónmi ton ročne, nasleduje Vietnam (1,1 milióna ton / rok) a Kolumbia (890 tisíc ton / rok).

Arabica, ktorá sa pestuje na Arabskom polostrove, ale aj v Indii, Etiópii, Mexiku, Brazílii a Kolumbii sa vyznačuje jemnou chuťou a intenzívnou arómou. Pestuje sa na plantážach vo vyšších polohách, kvôli čomu sa zvyšujú náklady na pestovanie a tým dochádza aj k nárastu trhovej ceny tejto kávy. Napriek tomu v súčasnosti predstavuje približne 70% celosvetovej produkcie kávy.

Robusta je kávou, ktorá sa pestuje najmä v Afrike, Indonézii, Vietname a Brazílii. Oproti Arabike obsahuje až trojnásobné množstvo kofeínu, čo je považované za jej hlavnú prednosť. Má ľahko horkastú chuť, slabšiu arómu a zrná nie sú tak veľké ani kvalitné ako u Arabiky. Kávové kríky Robusty sú však zase odolnejšie proti najrôznejším škodcom a chorobám, vďaka čomu majú vyšší výnos. Pestovanie Robusty nie je tak náročné a tak je aj podstatne lacnejšia ako Arabica.

Praženie je umenie

Praženie má zásadný vplyv na výslednú chuť kávy, preto je potrebné si na ňom dať záležať. Praženie kávy je činnosť, ktorá si vyžaduje určité skúsenosti a tiež cit, aby nedošlo k znehodnoteniu kávových zŕn. Usušené zelené kávové zrná až pôsobením tepla získavajú typickú chuť a vôňu. Pri pražení sú vystavované vysokým teplotám, a aby dochádzalo k rovnomernému praženiu, musí byť neustále premiešavaná. Akonáhle dosiahne teplota 200, začnú sa kávové zrná zafarbovať dohneda a uvoľňovať plynné látky aj aromatické oleje. Potom, čo sú zrná vybraté z pražiacej pece, musia byť okamžite ochladené, aby nedochádzalo k ďalšiemu uvoľňovaniu aromatických látok. Tým bude  v káve zachovaná optimálna chuť a vôňa.

Čo je instantná káva?

Už viac ako sto rokov ubehlo od „vynálezu“ sušených kávových granúl, ktorý si v roku 1910 nechal patentovať Georg Constatn Washington. Až v 50. rokoch 20. storočia došlo k masovejšiemu rozšíreniu instantnej kávy. Instantná káva sa získava z extraktu mletých kávových zŕn. Pripraví sa veľmi silný nápoj, ktorý sa následne suší buď mrazom, alebo teplom – to sa odráža na chuti i vôňu výsledného nápoja.

Sušenie mrazom je považované za tradičnú metódu výroby instantnej kávy, kedy sa z kávového koncentrátu v mrazivom prostredí sublimáciou odparí voda. Extrakt je potom sušený pomocou tzv. Lyofilizácii, teda vymrazovaním vo vákuu. Káva, ktorá takto vzniká, získava označenie freeze-dried. Má intenzívnu chuť i arómu, ale jej výroba je dosť nákladná, čo sa odráža aj na cene.

Druhou a podstatne rozšírenejšou metódou je tzv. Sprejovanie, kedy sa kávový koncentrát rozstrekuje horúcim vzduchom na steny stĺpovitých nádob a čiastočky, ktoré sa usušia, spadajú na dno. Nevýhodou tejto metódy je, že horúci vzduch zbavuje kávu niektorých jej charakteristických vlastností a tak má táto instantná káva s označením spray-dried slabšiu chuť i vôňu.

Instantná káva je všeobecne o niečo drahšia než bežná  káva, pretože na jej výrobu je potreba vynaložiť viac energie a tiež je potrebné na jej prípravu použiť mnohonásobne viac kávových zrniek. K výrobe 1 kg praženej kávy sa spotrebuje približne 1,2 kg kávových zŕn, zatiaľ čo na instantnú kávu je potrebné až 2,2 kg kávových zŕn.

Káva mnohých podôb

Káva je v dnešnej dobe veľmi rozšírený nápoj, ktorý je možné ochutnať v mnohých variantoch. Snáď každá krajina totiž kávu pripravuje trochu inak. Na výslednej chuti sa podieľa ako kvalita kávy, tak i postup prípravy. Ochutnať môžete nielen turecké mocca, ale aj latte macchiato či café au lait. Veľmi obľúbené najmä v zimných mesiacoch sú kávy s prídavkom alkoholu, ale určite si na nich pochutnáte kedykoľvek počas roka. Veľakrát už však nemôžeme hovoriť o káve ako takej, ale skôr o kávovinových nápojoch.

V Rakúsku a Nemecku sa napríklad veľkej obľube teší nápoj zvaný Pharisee (farizej), ktorý sa pripravuje z kávy, rumu a cukru. Podobné zloženie má tiež írska káva (Irish Coffee), kde je však rum nahradený whiskou a klasický biely cukor cukrom hnedým. Ako Pharisee, tak i írska káva, musia byť doplnené ešte čiapkou zo šľahačky, ktorá znemožní alkoholu sa vyparovať. Špecialitou Rakúšanov je takisto Fiaker, čo je veľké mocca doplnené množstvom cukru a slivovicou, prípadne rumom. U tohto nápoja nie je nutná šľahačková čiapka. Podobné ingrediencie sú tiež vo švajčiarskej Luzerner káve. Atmosféru teplého juhu nájdete v španielskom kávovom nápoji Carajillo, ktorý je zmesou likéru, brandy či rumu, cukru a kôry z citróna. Talianske Caffé corretto je klasické espresso doplnené Grape, brandy či likérom.