Letné večery a prázdninové chvíle si mnohí z nás nedokážu predstaviť bez vône dymu, ohňa a praskajúceho dreva. A nad tým všetkým sa vznáša neodmysliteľná klasika – opekaný špekáčik. Mnohým však zostanú len spomienky na pripečený uhlík alebo naopak nedopečený kúsok. Ako to teda spraviť tak, aby výsledkom bola skutočná delikatesa?
Základom je poctivý špekáčik
Celý úspech sa začína už pri nákupe. Hoci sa na pultoch obchodov objavuje množstvo výrobkov, nie každý s názvom „opekáčik“ je skutočný špekáčik. Označenie „špekáčik“ totiž nie je len tak – musí spĺňať presné kritériá. Základom je podiel mäsa minimálne 40 %, tuk nesmie presiahnuť 45 % a nesmie ísť o strojovo oddelené mäso. Povolené sú len tri druhy: hovädzie, bravčové a teľacie.
Ak teda nechcete riskovať nekvalitnú napodobeninu, spoľahnite sa na overeného mäsiara, lokálneho farmára alebo tradičného udenára. Dobrý výrobca vám vždy povie, čo jeho výrobok obsahuje, a vy budete mať istotu, že kupujete poctivú klobásku a nie lacnú náhradu plnú múky a éčok.
A ak patríte k tým, čo si nostalgicky spomínajú na „staré dobré“ špekáčiky z detstva, možno vás zaujme aj retro recept z roku 1976 – vtedy sa na kvalite rozhodne nešetrilo.
Správny rez je základ úspechu
Opekať špekáčik bez toho, aby ste ho najprv poriadne narezali, je ako variť polievku bez vody. Tradičný spôsob je narezať oba konce do kríža, nie však príliš hlboko – stále musí zostať dosť miesta na napichnutie na prút. Ak špekáčik narežete len symbolicky, riskujete, že sa zvonku spáli a vnútri zostane studený. Príliš hlboký rez zas spôsobí, že vám z neho šťava vytečie ešte skôr, než sa stihne ohriať.
V posledných rokoch si získava obľubu aj kreatívnejší spôsob – tzv. „chobotničkový rez“. Prútik zapichnete bližšie k jednému koncu a druhý koniec narežete do kríža o niečo hlbšie. Pri opekaní sa koniec pekne otvorí, vytvorí sa akási chápadlovitá štruktúra a mäso sa krásne prepečie. Navyše to vyzerá zábavne a deti si takýto špekáčik doslova zamilujú.
Naopak, menej odporúčaný je tzv. „ježkový rez“, keď celý povrch špekáčika pokryjete zárezmi. Ak nie sú symetrické, môže sa stať, že niektoré časti budú suché a pripečené, iné nedopečené.
Umenie opekania nad ohňom
Kľúčom k úspechu je správna technika opekania. Mnohí robia chybu v tom, že špekáčik hneď ponoria do plameňov – výsledkom býva zuhoľnatený povrch a surové vnútro. Iní sa zasa držia príliš ďaleko od ohňa a trvá im večnosť, kým sa vôbec niečo stane. Ideálnym riešením je zlatá stredná cesta.
Začnite tým, že špekáčik umiestnite kúsok nad ohnisko, nie priamo do plameňov, ale do ich blízkosti. Teplota v tejto zóne je stále dostatočne vysoká, aby sa mäso rovnomerne prehrievalo. Po niekoľkých minútach si všimnete, ako sa konce začínajú pomaly rozvíjať – to je znamenie, že vnútro sa ohrieva správne.
Zhruba po 10 minútach, keď má špekáčik jemne hnedú farbu a šťava sa začína uvoľňovať, môžete ho na krátky moment ponoriť do plameňov. Dôležité je nechať ho tam len pár desiatok sekúnd a počas toho ho neustále otáčať. Tak docielite chrumkavé konce, lákavú vôňu a výraznejšiu chuť, no pritom nič nepripálite.
Chuť detstva, ktorá sa dá vylepšiť
Opekaný špekáčik je klasika, ktorá sa len ťažko prekonáva. No keď poznáte správny postup a zvolíte si kvalitnú surovinu, výsledok vás môže naozaj prekvapiť. K tomu si pripravte krajec čerstvého chleba, trochu horčice a vychutnajte si chuť, ktorá k letu jednoducho patrí.
Nezabudnite, že najlepšie zážitky vznikajú pri ohni v spoločnosti rodiny a priateľov. Opekanie nie je len o jedle, ale o spomienkach, vôňach a chvíľach, ktoré zostávajú.
