- Mňamky-Recepty.sk
- Články
- Škola varenia
- Domáca tatárska omáčka, ktorú zvládne každý: Chuťovo neporovnateľná s kupovanou
Domáca tatárska omáčka, ktorú zvládne každý: Chuťovo neporovnateľná s kupovanou
Tatárska omáčka patrí u nás medzi najobľúbenejšie dochucovadlá vôbec. Objavuje sa pri smaženom syre, hranolkách, grilovanom mäse, rybách aj zeleninových jedlách. Práve jej univerzálnosť je dôvodom, prečo ju má doma takmer každý. Hoci v obchodoch nájdeme množstvo hotových variantov, domáca tatárska omáčka má jednoznačne navrch – chutí sviežejšie, výraznejšie a presne viete, čo obsahuje. Navyše jej príprava nie je nijako zložitá.
Omáčka, bez ktorej si klasiku ani nevieme predstaviť
Tatárska omáčka dokáže z obyčajného jedla urobiť malý gurmánsky zážitok. Skvelo dopĺňa šaláty, vyprážané pokrmy aj grilované špeciality. Pre mnohých je dokonca neodmysliteľnou súčasťou klasického smaženého syra so zemiakmi. Zaujímavosťou však je, že napriek svojmu názvu nemá s Tatármi vôbec nič spoločné.
Pôvod tatárskej omáčky nie je taký, ako si mnohí myslia
Názov môže navodzovať predstavu, že omáčka súvisí s tatárskymi nájazdmi v Ázii v 13. storočí. V skutočnosti je to len jazykový omyl. Jemná zeleninová omáčka má svoj pôvod v Anglicku v 19. storočí. Prvé zmienky o recepte podobnom dnešnej tatárskej omáčke pochádzajú z roku 1845, keď ho do svojej kuchárskej knihy zapísala Eliza Actonová. Jej verzia vychádzala z majonézy a obsahovala aj kapary a bylinky. Z Anglicka sa recept rýchlo rozšíril do Francúzska a postupne do celej Európy.
Základom je kvalitná majonéza
Základ každej dobrej tatárskej omáčky tvorí majonéza. Najlepšia je domáca, no ak nemáte čas alebo chuť ju pripravovať, vôbec to nevadí. Aj v obchodoch dnes zoženiete kvalitné majonézy s vysokým podielom vaječných žĺtkov, často aj v bio kvalite. Práve táto surovina rozhoduje o jemnosti a krémovej konzistencii omáčky.
Stačí pár surovín a trochu krájania
Príprava domácej tatárskej omáčky je veľmi jednoduchá a spočíva najmä v precíznom krájaní.
Najemno nakrájajte jednu červenú cibuľu. Ak chcete chuť ešte viac zjemniť, môžete ju nahradiť šalotkou, ktorá je aromatická, no menej ostrá.
Uhorky, ktoré spravia veľký rozdiel
Na rad prichádzajú nakladané uhorky. Ak chcete dosiahnuť lepší výsledok, nesiahajte po klasických veľkých uhorkách. Ideálnou voľbou sú cornichonky – malé, chrumkavé nakladané uhorky s výraznejšou chuťou. Približne osem kusov nakrájajte nadrobno. Dodajú omáčke sviežosť, kyselkavosť a príjemnú štruktúru.
Kapary patria do pravej tatárskej omáčky
Neoddeliteľnou súčasťou tatárskej omáčky sú aj kapary. V obchodoch sa stretnete s dvomi druhmi – menšími kaparovými pukmi a väčšími plodmi. Do omáčky patria práve kaparové puky, teda nerozvinuté kvetné púčiky kríka kapary tŕnitej. Majú typickú slanú a jemne kyslastú chuť, ktorá je charakteristická najmä pre stredomorskú kuchyňu.
Okrem chuti majú kapary aj priaznivé účinky na zdravie – obsahujú vitamíny A a B a tiež železo. Do omáčky nasekajte najemno približne osem kaparových púčikov.
Stačí zmiešať a vychutnávať
Všetky nakrájané suroviny vložte do misky a pridajte 5 polievkových lyžíc majonézy. Následne dochuťte polovicou polievkovej lyžice dijónskej horčice, soľou a čerstvo mletým čiernym korením. Všetko dôkladne premiešajte. Na záver môžete pridať ešte nasekanú pažítku alebo hladkolistý petržlen, ktoré omáčku príjemne osviežia.
Zaujímavé a netradičné varianty tatárskej omáčky
Klasická tatárska omáčka má množstvo obmien. Medzi menej tradičné patrí napríklad wasabi tatárska omáčka, ktorá spája základné suroviny s pikantnou wasabi pastou. Výsledkom je výrazná chuť, ideálna k rybám alebo ázijsky ladeným jedlám.
Obľúbenou alternatívou je aj tatárska omáčka s avokádom, ktoré jej dodá krémovú konzistenciu a jemne citrusový nádych. Táto verzia sa výborne hodí ako dip alebo príloha k rybám a morským plodom.
Niektoré moderné recepty pracujú aj s bylinkami, ako je koriander, estragón či petržlenová vňať, ktoré omáčke dodávajú sviežu a aromatickú chuť. Výhodou domácej prípravy je, že si tatársku omáčku môžete prispôsobiť presne podľa vlastných chutí.
