Domáce sušené korenie zo zeleniny: tradičný spôsob, ako si uchovať chuť leta

V časoch, keď neboli regály obchodov plné instantných dochucovadiel, si gazdinky vedeli poradiť samy. Zeleninu si nielen dopestovali, ale aj vysušili a odložili do zásoby. V zime tak mali po ruke voňavé a zdravé korenie, ktoré obohatilo každú polievku či omáčku.

Takto pripravená sušená zmes bola spoľahlivým zdrojom vitamínov a chuti práve v období, keď čerstvých plodín nebolo nazvyš.

Ako sa zelenina kedysi sušila

Na dedinách si ženy väčšinou vystačili s úrodou z vlastnej záhrady. V mestách bolo bežné nakupovať čerstvú zeleninu od domácich pestovateľov alebo na trhoch. Po očistení a nastrúhaní sa zelenina rozložila na plech, ktorý sa položil na teplé kachle, prípadne sa sušila v otvorenej rúre. Tento postup si vyžadoval trpezlivosť – kúsky sa museli pravidelne premiešavať, aby vyschli rovnomerne.

Námaha sa však oplatila. Na poličkách špajzí sa postupne hromadili poháre plné sušených kúskov mrkvy, petržlenu, zeleru, húb či byliniek. V zime potom stačilo siahnuť po pohári a jedlo získalo bohatú chuť aj vôňu.

Prečo sa oplatí pripraviť si vlastnú zmes

Kúpené polievkové korenia sú síce rýchle a pohodlné, no často obsahujú veľa soli, glutamátu a rôznych éčok. Domáce sušenie je naopak čisté, bez chemických prísad a navyše – sami si vyberieme, aké druhy zeleniny použijeme.

Základný postup:

• Najčastejšie sa suší mrkva, zeler a petržlen, no pridať možno aj cibuľu, cesnak, pór, cuketu alebo cviklu.

• Huby a bylinky (napríklad petržlenová vňať, ligurček, kôpor či medvedí cesnak) je lepšie spracovať oddelene, keďže sú jemnejšie.

• Nakrájanú alebo nastrúhanú zeleninu rozložíme na sušiace sitá a necháme pri teplote približne 50–55 °C, kým kúsky úplne nepreschnú a pri ohnutí nelámu vlhkosť.

• Po vychladnutí sa zelenina uloží do čistých, suchých sklenených pohárov s pevným viečkom a odloží na chladné a tmavé miesto.

Domáca alternatíva k BOSORKE príchuti do jedál

Ak chceme mať hotovú zmes pripravenú na dochucovanie, môžeme si jednotlivé usušené druhy nakoniec zmiešať. Každý si pritom určí pomer podľa vlastnej chuti – niekto má rád viac mrkvy, iný zas uprednostní zeler alebo pór.

Postup je jednoduchý: sušenú zeleninu vysypeme do veľkej misy, dôkladne premiešame a pre istotu ešte krátko presušíme v rúre. Až keď vychladne, presypeme ju do pohárov a pevne uzavrieme.

Výsledkom je čisto prírodná zmes – bez soli, glutamátu či farbív. Varené jedlá tak získajú prirodzenú chuť a arómu čerstvej zeleniny, akoby práve zišla zo záhrady.

Malý bonus navyše

Domáce sušenie má aj ďalšiu výhodu – vieme spracovať prebytky zo záhrady. To, čo by inak skončilo na komposte, sa dá premeniť na chutnú zásobu na celú zimu. Navyše máme istotu, že používame len to, čo sami pestujeme alebo kúpime od overených pestovateľov.

Sušená zelenina je jednoduchý a rokmi overený spôsob, ako mať zdravé korenie vždy po ruke. A keď sa pri varení otvorí pohár s domácou zmesou, kuchyňou sa rozvinie vôňa, ktorá pripomenie detstvo a tradičnú kuchyňu starých mám.