Histamínová intolerancia nie je alergia: ako ju rozpoznať a čo pomáha?

Namiesto príjemného pohára vína a kúska obľúbeného syra vás po chvíli prekvapí tlak v hlave či kŕče v bruchu. Takto sa môže prejaviť stav, ktorý sa označuje ako histamínová intolerancia. V posledných rokoch sa o ňom hovorí čoraz viac, a to najmä preto, že dokáže napodobniť alergickú reakciu, hoci nejde o alergiu v pravom slova zmysle.

Čo sa deje v tele?

Histamín je látka, ktorú si naše telo vytvára samo a zároveň sa nachádza aj v mnohých potravinách. Bežne ho rozkladá enzým diaminooxidáza. Ak však tento enzým nepracuje dostatočne efektívne, histamín sa hromadí a spúšťa rôzne problémy.

Na rozdiel od alergie, kde je zapojený imunitný systém a reakcia nastupuje okamžite, pri histamínovej intolerancii sa ťažkosti objavujú oneskorene. Často ich ovplyvní aj spôsob, akým bolo jedlo uskladnené, spracované alebo s čím bolo skombinované.

Aké príznaky sú typické?

Ťažkosti môžu vyzerať ako potravinová alergia, ale v skutočnosti ide o metabolickú nerovnováhu.

Objaviť sa môžu:

• nafukovanie, bolesti brucha, hnačka,

• migréna alebo tlak v hlave,

• únava, vyrážky, svrbenie,

• problémy s dýchaním, upchatý nos,

• búšenie srdca a kolísavý tlak,

• zmeny nálad, poruchy spánku, nechutenstvo, návaly horúčavy, u žien aj nepravidelný cyklus.

Nepríjemné je, že tieto príznaky sa nedostavia vždy po rovnakých potravinách ani po rovnakom množstve. Aj preto býva diagnostika komplikovaná.

Kedy navštíviť lekára?

Ak sa vám opakovane vracajú bolesti brucha, migrény či iné nevysvetliteľné ťažkosti po jedle, je vhodné zájsť za lekárom. Praktik vás môže poslať k alergológovi alebo imunológovi, ktorí sa histamínovou intoleranciou zaoberajú.

Vyšetrenie obvykle zahŕňa rozhovor o jedálničku, sledovanie reakcií na konkrétne jedlá, vyšetrenie krvi a v niektorých prípadoch aj eliminačno-expozičný režim – teda vysadenie rizikových potravín a ich neskoršie postupné skúšanie. Dôležité je vylúčiť aj iné ochorenia, ako napríklad celiakiu či zápalové ochorenia čriev.

Čo pomáha pri liečbe?

Najspoľahlivejším riešením je úprava stravy. Väčšinou sa odporúča nízkohistamínová diéta, pričom netreba zabúdať, že hladina histamínu sa mení aj v závislosti od zrelosti potravín, spôsobu ich spracovania alebo dĺžky skladovania. K tomu sa pridávajú faktory ako stres, infekcie či nedostatok spánku.

Osvedčenou pomôckou je denník jedál, kde si pacient zapisuje, čo zjedol a aké príznaky sa objavili. Vďaka tomu sa dá lepšie odhaliť, ktoré potraviny sú problémové. Dobrá správa je, že u mnohých ľudí sa stav časom zlepší, niekedy dokonca úplne ustúpi.

Odborníci zdôrazňujú, že nejde o absolútny zákaz jedál. Dôležité je sledovať množstvo, kombinácie a dbať na pestrý, čerstvý jedálniček s minimom priemyselne spracovaných výrobkov.

Kde sa nachádza najviac histamínu?

Najvyšší obsah majú potraviny, ktoré prešli fermentáciou, zrením či dlhým skladovaním:

• alkohol, najmä víno a pivo,

• zrejúce syry, údeniny, sušené alebo vyzreté mäso,

• ryby a morské plody,

• konzervované a kvasené výrobky,

• ochucovadlá ako horčica, ocot, kečup,

• niektoré druhy ovocia a zeleniny – napríklad rajčiny, špenát, baklažán, sušené marhule či slivky.

Rýchle fakty na záver

• Podstata: telo nedokáže odbúravať histamín, ktorý sa hromadí a spôsobuje zdravotné ťažkosti.

• Príznaky: tráviace problémy, migrény, vyrážky, búšenie srdca, dýchacie ťažkosti.

• Riešenie: hlavne úprava jedálnička a nízkohistamínová diéta, prípadne antihistaminiká.

• Prevencia: čerstvé potraviny, menej spracovaných výrobkov a opatrnosť pri potravinách bohatých na histamín.