Jogurt: Prírodný zázrak s históriou staršou než bylinky v bylinkárni

Ktoré jogurty môžu aj ľudia s laktózovou intoleranciou?

Jogurt je dnes súčasťou bežného jedálnička mnohých z nás. Je tak všedný, že málokedy premýšľame nad tým, ako vlastne vznikol alebo čo všetko môže ponúknuť nášmu telu. No keď sa na túto „obyčajnú“ potravinu pozrieme bližšie, zistíme, že v sebe ukrýva nielen množstvo živín, ale aj fascinujúcu históriu.

Náhoda, ktorá sa zapísala do dejín

Prvé „jogurty“ neboli dielom vedeckých laboratórií, ale prírody a praxe dávnych kočovníkov. Ľudia putujúci s dobytkom uchovávali mlieko v nádobách zo zvieracej kože, ktoré boli prirodzene osídlené baktériami. Tie v horúčave spôsobili fermentáciu a mlieko sa premenilo na niečo hustejšie, kyslasté a dlhšie trvanlivé. A tak sa zrodil predchodca dnešného jogurtu – bez zámeru, no s veľkým efektom. Turecký jazyk nám dodnes pripomína jeho pôvod – slovo „jogurt“ vychádza z výrazu yogurut, teda „skvasené mlieko“. Podobné výrobky poznali aj starovekí Gréci – ich oxygala, ktorú často ochucovali medom, by sme dnes pokojne zaradili medzi moderné farmárske delikatesy.

Krava, ovca alebo koza – záleží na zdroji

Najrozšírenejšími sú jogurty z kravského mlieka. No nie sú jedinou možnosťou – čoraz viac sa na trhu objavujú aj tie z mlieka oviec či kôz. Kozie mlieko má v porovnaní s kravským o niečo nižší obsah laktózy – približne o desať percent menej, v porovnaní s ovčím dokonca až o pätinu. To z neho robí zaujímavú alternatívu pre ľudí, ktorí majú problém s trávením laktózy, ale nechcú sa úplne vzdať mliečnych výrobkov.

Prečo jogurty chutia inak?

Mlieko nie je vždy rovnaké – jeho kvalita a chuť sa menia v závislosti od mnohých faktorov. Zásadnú úlohu zohráva krmivo – zvieratá, ktoré sa pasú na lúkach plných rozmanitej flóry, dávajú mlieko s bohatšou chuťou. Pridajte k tomu rozdiely medzi jarným a zimným mliekom, ranným a večerným dojením – a výsledok sa prejaví v každej lyžičke jogurtu.

Jogurt ako výživa aj prirodzený liek

Okrem chuti má jogurt čo ponúknuť aj po nutričnej stránke. Je bohatý na minerály, najmä vápnik a horčík, a obsahuje dôležité vitamíny skupiny B – vrátane B2 a B12, ktoré sú kľúčové pre energiu a nervový systém. Nemenej dôležité sú však aj prospešné baktérie, ktoré v tele pomáhajú najmä tráviacemu systému. Pravidelná konzumácia jogurtov pomáha obnoviť črevnú mikroflóru, najmä po užívaní antibiotík, ktoré ju často výrazne narušia. Jogurt sa tiež spája s podporou imunity – probiotiká môžu prispieť k zníženiu zápalov a posilneniu obranyschopnosti. Starším ľuďom môže pomôcť spomaliť úbytok kostnej hmoty, čo znižuje riziko zlomenín.

Varenie s jogurtom: zdravšie a chutnejšie

V kuchyni má jogurt široké využitie. Môže byť súčasťou raňajok – stačí ho zmiešať s ovocím, orieškami či medom. Dokáže nahradiť kalorickú majonézu v šalátoch, výborne sa hodí do zeleninových dipov, kde sa dobre kombinuje s čerstvými bylinkami a zeleninou ako paradajky, uhorky či paprika. Svoje miesto si však jogurt nájde aj v teplých pokrmoch – jemne dochutí omáčky či polievky, a ak ho pridáte do cesta, výsledkom budú nadýchané koláče a muffiny, ktoré sa rozplývajú na jazyku.