Ľudia v 19. storočí nepoznali také rozmaznávanie v strave, aké máme dnes, najmä tí z chudobnejších vrstiev. Mäso sa na stole objavilo výnimočne, väčšinou len raz týždenne, a to v nedeľu. Jedlá boli jednoduché, založené hlavne na obilninách a strukovinách. Jedlo sa trikrát denne, pričom raňajky a večera mali byť najvýživnejšie. Obed býval často studený, najmä počas leta, keď sa pracovalo na poli.
Tradičné jedlá z obilnín
- Chlieb. Pripravoval sa z ražnej múky s kváskom, pridával sa soľ, kmín a občas aj fenikel.
- Kontrabáš. Pohánková kaša zapekaná so zemiakmi a kúsok údeniny na chuť.
- Zemiaková kaša s prídavkom krúp, posypaná opraženou cibuľkou.
- Jáhelník. Zapekané pšeno na sladko so sušenými slivkami alebo na slano s kyslou kapustou.
- Pražmo. Opražené a predtým namočené obilné zrná, najčastejšie jačmeň.
Jedlá zo strukovín
Strukoviny sa často kombinovali s obilninami a pripravovali sa na rôzne spôsoby, aby ich jedáci nezunovali. Najobľúbenejším bola rôznorodá príprava hrachu.
- Pučálka. Naklíčený hrách, ktorý sa následne opražil.
- Mačací tanec. Zmes šošovice a krúp.
- Šoulet. Kombinácia hrachu a krúp.
- Manželstvo. Krúpy zmiešané s fazuľou.
- Šumajster. Zmes strukovín a krúp.
- Pohanský hrách. Hrachová kaša ochutená medom a drvenými mandľami, podávaná na sladko.
Jedlá zo zemiakov
Zemiaky boli v časoch núdze pre mnohých doslova záchranou. Pripravovali sa na mnoho spôsobov a stali sa základnou zložkou stravy.
- Kucmoch. Hladká zemiaková kaša alebo vylepšená krúpami či pšenom.
- Lepenica. Zemiaky zmiešané s kyslou kapustou a cibuľkou.
- Strapačky s kapustou.
- Uhlířina. Opečené zemiaky s cibuľou a kúskami starších knedlí.
- Zemiakové placky, tiež známe ako cmunda alebo sejkory.
- Šišky a škubánky. Podávané s makom, medom, slivkovým lekvárom alebo tzv. pracharandou (rozmixované sušené ovocie).
Zelenina v kuchyni
Pestovanie zeleniny sa na dvoroch rozšírilo od 16. storočia. Medzi najbežnejšie pestované druhy patrili kvaka a vodnica, ktoré vzhľadom pripomínajú reďkovku. Často sa pestovalo aj kapusta a repa. V kuchyni boli veľmi obľúbené bylinky – divo rastúce ako čakanka, skorocel, kozí brada, loboda či štiav, ale aj doma pestované ako mäta, šalvia, medovka či kerblík.
Polievky
Polievky sa konzumovali počas celého dňa – na raňajky, večeru, a niekedy aj na obed. Tradičná ranná polievka bola tzv. vodová. Nakrájaný chlieb sa zalial vriacou osolenou vodou, často s pridaním varených zemiakov a kmínu, a ochutený roztlačeným cesnakom a troškou masti.
Obľúbená bola aj couračka – polievka, kde sa namiesto vody použil lák z kyslej kapusty, do ktorého sa pridávali kvaka, repa, pohánka alebo zemiaky. Okrem toho boli bežné aj zemiakové, obilninové a strukovinové polievky.
Ak sa snažíte žiť zdravšie alebo hľadáte spôsoby, ako ušetriť, môžete sa inšpirovať stravou našich predkov a vrátiť sa k jednoduchým, no výživným jedlám, ktoré im pomohli prežiť aj v tých najťažších časoch.
