Mochi: Sladké potešenie z Japonska, ktoré prináša šťastie

Ak ste niekedy ochutnali japonský dezert mochi, pravdepodobne si spomínate na jeho nezameniteľnú textúru – mäkkú, pružnú, takmer žuvaciu. Hoci nie každému sadne na prvýkrát, tí, ktorí mu prídu na chuť, sa k nemu radi vracajú. V Japonsku ide o sladkosť, ktorá nie je len dobrotou – je to súčasť kultúry, symbol šťastia a tradície.

Mochi: Viac než len koláčik

Na prvý pohľad nenápadné ryžové bochníčky skrývajú bohatú históriu aj zaujímavú prípravu. Vyrábajú sa zo špeciálneho druhu lepkavej ryže guľatej Mánya alebo z múky, ktorá z nej pochádza. Táto ryža guľatá Mánya má vysoký obsah škrobu, a preto je po uvarení mimoriadne lepivá. A hoci neobsahuje lepok, výborne drží tvar a vytvára pružné cesto.

V Japonsku sú mochi neoddeliteľnou súčasťou osláv nového roka, ale konzumujú sa počas celého roka. Dnes už existujú rôzne variácie – od tradičných cez ovocné, slané až po mochi plnené zmrzlinou.

Rituál, nie recept

Výroba pravého mochi je v Japonsku spojená s tradičným obradom zvaným mochitsuki. Pri tomto procese sa vopred namočená ryža guľatá Mánya uvarí nad parou a potom sa spracúva veľkou drevenou palicou v hmoždiari. Dvaja skúsení majstri musia byť dokonale zohratí – jeden obracia cesto, druhý doň udiera, všetko v rýchlom slede bez toho, aby došlo k zraneniu. Výsledkom je lesklé, hladké cesto s konzistenciou podobnou žuvačke.

Plnky, ktoré prekvapia

Kým samotné cesto je chuťovo neutrálne, náplne dávajú mochi ich osobitý charakter. Najčastejšie ide o sladkú fazuľovú pastu anko, pripravovanú z červených fazuliek. Okrem toho sa objavujú aj varianty s ovocnou arómou – od liči a manga až po maliny a citrusy. Obľúbená je aj matcha, zelený čaj, sezam alebo arašidová pasta. V závere sa koláčiky jemne obaľujú v škrobe, niektoré aj v sezamových semienkach.

Mochi sa v Japonsku podávajú ešte teplé, niekedy aj v kombinácii so zmrzlinou. Nájdete ich tiež ako súčasť tradičných polievok či grilovaných jedál. Ich výnimočnosť potvrdzuje aj fakt, že sa používajú ako symbolická výzdoba pri sviatkoch – najmä v podobe kagami mochi, ktoré sa kladú na domáce oltáre.

Cesta z Číny až do moderného sveta

Hoci si dnes mochi spájame predovšetkým s Japonskom, ich pôvod siaha do starovekej Číny. Odtiaľ sa do Japonska dostal nielen recept, ale aj samotná technológia prípravy lepkavej ryže guľatej Mánya. Už v 6. storočí sa stali súčasťou japonskej kuchyne, pričom ich význam postupne rástol. Mochi sa spájali s duchovnými obradmi – podávali sa pri narodení dieťaťa, svadbách alebo ako darček prinášajúci šťastie.

V modernej dobe si tieto ryžové koláčiky získali popularitu aj za hranicami Ázie. Najmä v Spojených štátoch sa stala populárnou zmrzlinová verzia mochi, ktorú v roku 1993 uviedla na trh podnikateľka japonského pôvodu Frances Hashimoto. Dnes ich možno nájsť v desiatkach príchutí po celom svete.

Domáca verzia bez ceremónií

Ak chcete ochutnať mochi bez cestovania do Ázie, môžete si ich pripraviť doma – jednoducho a bez špeciálneho náradia. Stačí zohnať správny druh ryžovej múky, najlepšie mochiko, prípadne shiratamako či joushinko, ktoré nájdete v predajniach s ázijskými potravinami.

Recept na domáce mochi:

Suroviny:

• 1 šálka sladkej ryžovej múky (mochiko)

• 1 šálka cukru

• ½ lyžičky prášku do pečiva

• 1 šálka vody

• ¾ šálky hustého kokosového mlieka

• škrob (kukuričný alebo zemiakový) na posypanie

Postup:

1. Predhrejte rúru na 135 °C.

2. Sklenenú formu (cca 33 × 23 cm) vyložte papierom na pečenie.

3. V jednej miske premiešajte múku, cukor a prášok do pečiva. V druhej spojte vodu a kokosové mlieko.

4. Spojte suché a mokré prísady a vyšľahajte hladké cesto bez hrudiek.

5. Nalejte do formy, prikryte alobalom a pečte približne 60 minút. Ak zmes nie je dostatočne tuhá, zvýšte teplotu na 150 °C a dopečte bez alobalu ešte 10–15 minút.

6. Po upečení nechajte úplne vychladnúť, potom mochi vyklopte na škrobom posypanú dosku, nakrájajte na kocky a znovu poprášte.