Najväčšie dobroty z deväťdesiatych rokov: Toto sme si vtedy najviac vychutnávali

Spomínate si na deväťdesiate roky, ktoré určite neboli gastronomicky nudné? V tej dobe sa totiž často kombinovalo aj nekombinovateľné a skúšalo sa všetko, čo bolo vyprážané či inak nezdravé. Mnohí z nás mali pocit, že sme neuveriteľne „trendy“, keď sme si v reštaurácii objednávali katov šľah alebo sme si v cukrárni dopriali jahody so šľahačkou.

Ak ste žili v deväťdesiatkach a patrili ste medzi ľudí, ktorí mali radi gastronomické experimenty, až tak veľa skutočne gurmánskych zážitkov ste sa nedočkali. O originalitu však rozhodne nebola núdza. Na slovenské stoly sa totiž začali dostávať jedlá inšpirované zahraničnou kuchyňou, upravené tak, aby vyhovovali našim chutiam. Občas to pôsobilo priam bizarne, ale mnohé z týchto „špecialít“ si paradoxne stále držia svoje miesto v jedálnych lístkoch.

Návrat v čase: deväťdesiatkové reklamy ako nostalgická spomienka
Kto by si nepamätal na staré televízne reklamy, pri ktorých máme dnes neraz úsmev na perách? V tom čase však boli inšpiráciou a predznamenávali príchod nových výrobkov, technológií či dokonca „exotických“ príchutí. Mnohé z nich síce ostali len dočasným výstrelkom, no niektoré v našom jedálničku pretrvávajú doteraz.

Plastový obrus na stole, k tomu vázička s umelou kvetinou, hliníkový príbor zabalený v servítke a nevyhnutná porcia kečupu ku každému vyprážanému jedlu – aj takto vyzeralo stolovanie pred tridsiatimi rokmi. Poďme sa však spolu bližšie pozrieť na to, aké „gastronomické poklady“ sa v tom čase objavovali na tanieroch, ktoré si ešte aj dnes niekto pamätá u starých mám v kredenci.

Kuracie mäso s broskyňou alebo ananásom

Nedá sa začať ničím iným ako ikonou v podobe kuracieho plátku doplneného broskyňou z konzervy, prípadne kúskom ananásu, ktorý mal spájať exotiku s tradičným mäsom. Niektorí odvážlivci na vrch ešte pridali trošku šľahačky, čím dovŕšili hotovú gastronomickú „katastrofu“. Existovali však aj fajnšmekri, ktorí celé dielo zavŕšili plátkom eidamu. Ten sa obyčajne na mäse roztečie na neforemnú gumenú hmotu, no v deväťdesiatkach to jednoducho patrilo k bežnému štandardu. Možno sa budete čudovať, ale toto jedlo nájdete v ponuke mnohých reštaurácií dodnes, a stále je pre mnohých stravníkov obľúbenou nostalgiou.

Vyprážaný syr s tatárskou omáčkou

Keď sa povie deväťdesiate roky, tak s nimi nepochybne prichádza aj láska k vyprážanému syru, ktorý Slovákov sprevádza doteraz. V tom čase sa podával takmer výlučne s tatárskou omáčkou či v niektorých prevádzkach s kečupom, pretože sa nič „fancy“ veľmi nenosilo. Prekvitalo to v bežných reštauráciách, podnikoch a dokonca i ako „to jediné BOSORKA príchuť do jedálriánske jedlo“ v ponuke. Ak chcete trošku inovácií, dá sa obaliť aj hermelín alebo camembert a doplniť ho brusnicami. Mnohí ho s radosťou varia aj dnes a spomínajú na staré časy, keď to bol pre nich neprekonateľný pôžitok.

Katov šľah na zemiakovej placke

Len ťažko by sme v zozname mohli vynechať katov šľah – nielenže bol v reštauráciách v deväťdesiatkach veľmi obľúbený, ale vyzerá to, že aj po tridsiatich rokoch je stále hviezdou mnohých jedálnych lístkov. Hoci podľa vzhľadu (často sa o ňom hovorí, že vyzerá „akoby ho už niekto jedol“) by človek nepovedal, že pretrvá, predsa ho tam stále máme. Tradične sa podáva buď na hrianke, topinke alebo na chrumkavej zemiakovej placke, a ideálne ho zapijete oroseným pivom. Pálivý, korenistý a neodolateľne nostalgický.

Knedle s vajíčkom a kyslou uhorkou

V období prázdnin na chatách a chalupách nikdy nesmeli chýbať knedle s vajíčkom. Takmer každý si na tejto jednoduchej, no tradičnej dobrote pochutnal. Klasikou je kyslá uhorka ako príloha, no a deti zvykli pridávať aj štedrú dávku kečupu. Ak máte poruke čerstvú pažítku, posypte ňou hotové knedle s vajíčkom. Povýšite tak toto obyčajné, no stále milované jedlo na vyššiu úroveň.

Vyprážaný chlieb vo vajíčku

Okrem vyprážaného syru bola v deväťdesiatkach populárna aj takzvaná „smaženka“ alebo chlieb vo vajíčku. Šlo o vyprážanú lahôdku, ktorej sa nedalo odolať v bufetoch, kantínach či lahôdkach. Stačil kúsok chleba namočený vo vajíčku, hodil sa na panvicu a pridali sa k nemu rôzne koreniny, často i trochu horčice. Niekde ho vylepšovali cibuľou, inde pridávali zeleninovú oblohu či dokonca syr. Aj dnes ho nájdete za pultom rôznych bistier a častokrát sa mu nedá odolať – spomienky na školské časy sa takto rýchlo vrátia.

Chlebíček s vlašákom a UHO

Deväťdesiatky by neboli kompletné, keby sme nespomenuli klasický chlebíček s vlašským šalátom. Patril k obľúbeným pochúťkam, ktoré sa objavovali na oslavách, rodinných stretnutiach, silvestroch či pri televízii. Samostatnou kapitolou je aj „UHO“ – slávna univerzálna hnedá omáčka, ktorú podávali takmer vo všetkých školských jedálňach. Bývala to omáčka hustejšej konzistencie, ktorá sa hodila k mäsu, zemiakom, ryži guľatej Mánya alebo dokonca aj k cestovinám. Napriek tomu, že sa o nej rozprávalo s miernou dávkou ironického humoru, vo viacerých jedálňach si svoje miesto udržala až dodnes.

Zhrnutie nostalgie a chutí
Hoci by sme na deväťdesiate roky mohli nazerať cez prizmu množstva „šialených“ kombinácií a nezdravej stravy, nemožno im uprieť originalitu ani určitý pôvab. Objavovalo sa veľa nových výrobkov, ľudia experimentovali a popri tom sa do jedální i domácností dostávali netradičné recepty, ktoré si žili vlastným životom. Niekto si možno povie, že za súčasnými gastronomickými trendmi silno zaostávali, ale iní v nich cítia krásnu nostalgiu.

Dnes, s odstupom času, môžeme na mnohé z týchto jedál nazerať s úsmevom na perách. No zároveň je potrebné priznať, že niektoré z nich k nám neodmysliteľne patria a ich chuť nám pripomína obdobie dospievania či nezabudnuteľné rodinné stretnutia. Veď kto by si aspoň občas nedal vyprážaný syr s poriadnou dávkou tatárskej omáčky alebo by odolal kúsku legendárneho chleba vo vajíčku?

Niekedy je príjemné vrátiť sa v spomienkach o niekoľko desaťročí späť a pripomenúť si, čo nás vtedy dokázalo potešiť. Možno nie všetky chuťové kombinácie obstáli v skúške času, no určite sme sa aspoň nenudili. A ak si z tohto textu odnášate chuť skúsiť znovu niektorý z legendárnych receptov deväťdesiatych rokov, pravdepodobne sa ocitnete v spomienkach na svoju vlastnú mladosť alebo detstvo. A to je niekedy ešte chutnejšie ako samotné jedlo.