Rakúsky zemiakový šalát s uhorkou: ľahká klasika bez majonézy

Len máloktoré jedlo dokáže spojiť jednoduchosť s takou jemnosťou chutí, ako práve rakúsky zemiakový šalát s uhorkou. V alpskej kuchyni je stálicou už celé desaťročia a obľubu si našiel aj v južnom Nemecku. Hoci na prvý pohľad pripomína obyčajný šalát zo zemiakov, jeho príprava aj výsledná chuť ukazujú, že ide o premyslený a veľmi vyvážený pokrm. Je svieži, ľahký, jemne kyslastý a výborne ladí s rezňom, pečeným mäsom, ale aj ako samostatná večera počas horúcich dní.

Prečo chutí inak než „náš“ zemiakový šalát

Najväčší rozdiel oproti českej či slovenskej verzii spočíva v tom, že tu nenájdete majonézu. Rakúšania stavajú skôr na prirodzenej chuti zemiakov, ktoré nasajú ochutený vývar. To im dodá jemnú, ale jasne rozpoznateľnú arómu. Osviežujúcim prvkom je čerstvá uhorka, ktorá šalátu dáva šťavnatosť a chrumkavosť.

Základné ingrediencie a malé triky

• Zemiaky: používajú sa pevné varné typy (A alebo A/B), aby sa po uvarení nerozpadli.

• Uhorka: najlepšia je šalátová, nakrájaná na tenké plátky.

• Cibuľa: biela či červená, často sparená horúcim vývarom alebo octom, aby bola jemnejšia na chuť.

• Nálev: pripravuje sa z vývaru, octu, štipky cukru, soli, bieleho korenia a niekedy aj lyžičky horčice.

Na záver sa pridávajú bylinky – pažítka alebo petržlenová vňať – ktoré pokrmu dodajú sviežosť a farbu. Niektoré regióny, najmä Štajersko, pridávajú do šalátu kvapku tekvicového oleja. Ten mu dá nezameniteľný orieškový tón a netypicky tmavší odtieň.

Ako sa podáva a kedy chutí najlepšie

Tento šalát sa nepodáva studený priamo z chladničky. Naopak, jeho chuť najlepšie vynikne vlažný alebo pri izbovej teplote. Aj preto sa často objavuje na piknikoch či letných posedeniach vonku. Zaujímavosťou je, že po pár hodinách chutí ešte lepšie – nálev sa do zemiakov postupne vpije a chute sa krásne zjednotia.

Jednoduché jedlo s filozofiou

Rakúska kuchyňa je postavená na poctivosti a čerstvosti. Tento šalát je toho dôkazom – je ľahký, pritom sýty, bez zbytočných prísad. Dá sa pripraviť aj v čisto rastlinnej verzii, a teda vyhovuje vegánom či ľuďom s intoleranciami. V porovnaní s majonézovými šalátmi pôsobí ľahšie na trávenie a má aj menšiu ekologickú stopu, keďže sa dá pripraviť výhradne z lokálnych surovín.

Nielen príloha, ale aj samostatný pokrm

Aj keď tradične dopĺňa mäso alebo rezeň, nič nebráni tomu, aby bol hlavným jedlom. Stačí pridať na tvrdo uvarené vajíčko, opečený cícer, tofu alebo tempeh a vznikne plnohodnotná večera. Milovníci fermentovaných chutí môžu šalát obohatiť o lyžicu kvasenej kapusty alebo kimchi, ktoré pridajú pikantný nádych a podporia trávenie.

Malý príbeh zo života

Predstavte si letnú grilovačku na chalupe. Každý z hostí prinesie niečo iné – domáci chlieb, zeleninové špízy, koláč. Jedna pani z Viedne prinesie misu zemiakového šalátu. Už na pohľad pôsobí lákavo – jednoduché plátky zemiakov, bylinky, jemná vôňa octu a vývaru. Keď ho všetci ochutnajú, prekvapí ich, aký je ľahký a svieži. Deti, ktoré inak šalátom veľmi neholdujú, si dokonca pýtajú dupľu. Na otázku, čo je tajomstvom receptu, sa pani len pousmeje: „Takto ho robila moja babička. Bez majonézy – ale vždy s láskou.“

Ako na prípravu doma – stručný návod

1. Zemiaky uvariť v šupke, ešte teplé ošúpať a nakrájať na plátky.

2. Pripraviť nálev z vývaru, octu, soli, korenia, trochu cukru a horčice. Krátko v ňom povariť nasekanú cibuľu.

3. Horúci nálev naliať na zemiaky a dôkladne premiešať.

4. Pridať nakrájanú uhorku, bylinky a podľa chuti trošku oleja.

5. Nechať odpočívať aspoň hodinu, aby sa chute prepojili.

Šalát možno pripraviť aj deň vopred – na druhý deň je ešte výraznejší. Dokazuje, že aj z niekoľkých bežných surovín sa dá vytvoriť jedlo, ktoré poteší chuťové poháriky a pritom nezaťaží žalúdok.