Skutočný hlad, alebo len smäd či náladovosť? Naučte sa ich rozlišovať!

Odborníci na výživu aj psychológovia sa zhodujú, že dôvod, prečo siahame po jedle, nie je vždy len fyzický hlad. Často nás k jedlu ženie aj psychika – stres, nuda, smútok alebo potreba odmeny. Ako však zistiť, kedy ide o skutočnú potrebu tela a kedy len o emočnú reakciu?

A čo robiť, keď sa objaví chuť na niečo dobré, hoci ste nedávno jedli?

1. Smäd sa môže maskovať ako hlad

Staré mamy hovorievali, že hlad je len prezlečený smäd – a niečo na tom bude. Výskum publikovaný v odbornom časopise Americkej dietetickej asociácie ukázal, že ľudia si veľmi často mýlia smäd s hladom. Príznaky ako únava, nesústredenosť, podráždenosť či pocit slabosti totiž môže mozog vysielať rovnako pri nedostatku jedla aj vody.

K dehydratácii sa pridávajú aj ďalšie príznaky: sucho v ústach, zriedkavejšie močenie s tmavším sfarbením moču, bolesť hlavy alebo závraty. „Medzi ďalšie príznaky výrazného nedostatku tekutín patrí zrýchlené dýchanie, zvýšená teplota tela, suchá koža a sliznice, vymiznutie žilného vzoru na chrbtoch rúk či pokles tlaku pri vstávaní zo sedu alebo ležania,“ opisuje docent Pavel Těšínský z Fakultnej nemocnice Královské Vinohrady.

Čo s tým? Keď vás prepadne chuť na jedlo, skúste sa najskôr napiť čistej vody. Do niekoľkých minút zistíte, či išlo o smäd, alebo či hlad pretrváva.

2. Hlad, ktorý vyvoláva stres, smútok či nuda

Stáva sa vám, že po hádke, v strese alebo pri dlhodobom emočnom napätí okamžite zatúžite po čokoláde či slaných pochutinách? V takýchto chvíľach ide často o tzv. emočný hlad. Ten prichádza nečakane a zvyčajne je cielený – napríklad na niečo sladké alebo slané. Nejde o fyzickú potrebu, ale o snahu mozgu poskytnúť útechu.

Takýto spôsob jedenia je naučený mechanizmus, pomocou ktorého sa snažíme „riešiť“ problémy v práci, vo vzťahoch alebo potlačiť úzkosť. Emočné jedenie často vedie ku konzumácii nezdravých potravín – mastných, slaných či sladkých. Len málokto v takej chvíli siahne po niečom zdravom.

„Jedlo síce môže priniesť dočasnú úľavu, ale tá býva krátkodobá a často ju nasledujú výčitky,“ upozorňuje výživová poradkyňa Věra Burešová z poradenského centra Naturhouse.

Čo s tým? Namiesto jedla si skúste dopriať inú formu uvoľnenia – prečítajte si pár strán z knihy, nadýchnite sa čerstvého vzduchu, ponaťahujte sa alebo si dajte krátku meditáciu. A ak sa predsa len rozhodnete pre niečo chutné, urobte to vedome. Napríklad si pomaly vychutnajte kocku kvalitnej čokolády alebo sušený datľový plod.

3. Chuť na sladké ako súčasť denného zvyku

Mnoho ľudí má chuť na sladké jednoducho preto, že sú na to zvyknutí – napríklad ako „sladkú bodku“ po obede. Mozog si tento rituál spojí s pocitom spokojnosti a dokončenia. Niekedy však ide aj o následok nevyváženého jedla. Ak konzumujeme monotónne alebo výživovo slabé jedlá, môže nás telo nútiť „doplniť si“ chýbajúce chute.

Chuť na sladké často prichádza aj po jedlách s vysokým glykemickým indexom – tie síce rýchlo zdvihnú hladinu cukru, no rovnako rýchlo spôsobia jej pokles. Výsledkom je opäť falošný pocit hladu, hoci ste prijali dostatok kalórií.

Čo s tým? Po jedle si dajte aspoň desať minút pauzu, aby mal mozog čas zaregistrovať pocit sýtosti. Mnohé chute samé zmiznú. Dôležité je tiež mať vyvážený tanier – dostatok bielkovín, zdravých tukov a komplexných sacharidov. Tak znížite riziko náhlych chutí a vlčieho hladu.

Radosť z jedla je v poriadku, ale neuspokojujte sa len ním

Je úplne normálne jesť s chuťou a pre pôžitok. No ak sa jedlo stane jediným spôsobom, ako sa vyrovnať so zlou náladou, stresom alebo únavou, môže to viesť k zhoršeniu fyzickej i psychickej pohody.

„Zamyslite sa nad tým, čo jete, keď máte naozaj hlad, a čo si dávate, keď ste v strese. Skúste tiež nájsť iné spôsoby, ako si pomôcť – niekoho upokojí hudba, iného čítanie, film alebo prechádzka. Dôležité je nájsť si niečo, čo vám urobí dobre bez toho, aby ste museli siahať po jedle,“ odporúča Věra Burešová.

Vaše telo aj duša vám za to poďakujú.