Socialistická klasika, ktorú milujeme dodnes: Vyprážaný syr, ako si ho pamätáme zo školských jedální aj krčiem

Vyprážaný syr – jedlo, ktoré v slovenských domácnostiach a reštauráciách zrejme nikdy nevyjde z módy. Aj keď by sa mohlo zdať, že ide o jednoduché a nezdravé jedlo, mnohí naň nedajú dopustiť. Pre niekoho rýchla záchrana pri nedostatku času, pre iného hotové kulinárske nebo. Dnes sa pozrieme na to, ako sa robil v časoch socializmu a ešte skôr – za čias prvej Československej republiky.

Syr, ktorý prežil režimy

Mnohí si vyprážaný syr automaticky spájajú s obdobím socializmu. A oprávnene – v tých rokoch totiž figuroval takmer v každom jedálnom lístku a bol jedným z mála jedál, ktoré si mohli bez výčitiek dopriať aj BOSORKA príchuť do jedálriáni. No jeho história siaha omnoho ďalej. Už za Prvej republiky si ho obľúbil aj slávny Vlasta Burian, ktorý si naň chodieval pochutnávať do známeho podniku na pražskom Václavskom námestí. A hoci by si mnohí mysleli, že vyprážaný syr je československý vynález, nie je to tak – v Európe sa o ňom písalo už v stredoveku.

Vyprážaný syr v socializme: Jedlo pre každého

V období socializmu bol tzv. „študentský rezeň“ doslova všade. Aj keď bezmäsité, toto jedlo si obľúbili aj tí, ktorí inak bez mäsa nefungovali. V krčmách, bufetoch a závodných jedálňach bol stálicou. Hoci dnes máme k dispozícii stovky receptov na „vylepšený“ vyprážaný syr, ten klasický má stále svoje nezameniteľné čaro. A v kombinácii s varenými zemiakmi a poriadnou porciou tatárskej omáčky je to jednoducho nestarnúca pochúťka.

Originálny recept na socialistický smažák

Ak chcete ochutnať pravú chuť čias minulých, pripravte si klasický socialistický vyprážaný syr podľa tohto jednoduchého receptu:

Ingrediencie:

• 300 g syra eidam (najčastejšie sa používa 30 %)

• 3 PL hladkej múky

• 2 vajcia

• strúhanka na obaľovanie

• olej na vyprážanie (nešetrite!)

• 750 g zemiakov

• 4 ČL masla

• soľ a rasca podľa chuti

• tatárska omáčka (podľa chuti a gurmánskej odvahy)

Postup:
Zemiaky očistite, nakrájajte a dajte variť so štipkou soli a trochou rasce. Medzitým si syr nakrájajte na približne centimetrové plátky. V jednej miske rozšľahajte vajíčka a postupne do nich vmiešajte múku – vznikne cesto podobné palacinkovému. Plátky syra ponorte najprv do tohto cesta a potom dôkladne obaľte v strúhanke. Tento krok ešte raz zopakujte – dvojitý obal zabráni, aby syr počas vyprážania vytiekol.

Na panvici rozohrejte dostatok oleja a syry vyprážajte z oboch strán dozlatista. Hotové kúsky nechajte odkvapkať na papierových utierkach. Zemiaky sceďte, pridajte maslo a podávajte spolu s vyprážaným syrom a kopcom tatárskej omáčky. A nezabudnite – bez tatárky to jednoducho nie je ono!

A čo tak prvorepubliková verzia?

Ak chcete ochutnať ešte niečo noblesnejšie, môžete si pripraviť verziu, ktorú by ste našli na tanieri niekedy v 20. či 30. rokoch minulého storočia. Vtedy sa na vyprážaný syr používal kvalitnejší syr – najčastejšie gouda alebo dokonca ementál.

Potrebujete:

• 400 g syra gouda alebo ementál

• štipku soli

• 2 vajcia

• hladkú múku

• strúhanku

• približne 55 g prepusteného masla (známeho aj ako ghí)

Syr si nechajte nakrájať priamo v obchode alebo si ho doma rozrežte na plátky s váhou cca 100 g. Klasicky obaľte do trojobalu – múka, vajce, strúhanka. Pred samotným vyprážaním však odporúčame syry na chvíľu uložiť do chladničky. Vďaka tomu obal lepšie drží a nebude sa rozpadávať.

Na panvici rozohrejte ghí a syr vyprážajte z oboch strán dozlatista. Ako príloha sa najviac hodí poctivá zemiaková kaša – presne tak sa to robilo za Prvej republiky. Výsledok? Dokonalá kombinácia chutí, ktoré vás prenesú do čias elegancie a noblesy.

Prečo je smažák stále v móde?

Možno preto, že spája nostalgiu, jednoduchosť a chuť, ktorá nikdy neomrzí. A možno preto, že aj keď má povesť „rýchlovky“, dokáže byť skutočným gastronomickým zážitkom – ak sa pripraví poctivo. V každom prípade, či už si vyberiete eidam, goudu alebo ementál, jedno je isté: vyprážaný syr má na tanieri svoje nezastupiteľné miesto. A či už ho zapíjate malinovkou alebo pivom, táto klasika jednoducho vždy poteší.