Soľ nad zlato?

reklama:

V dnešnej dobe sa zo soli ktorá kedysi bola vyvážená zlatom stal biely strašiak.

Soľ je pre náš život dôležitá , pretože obsahuje sodík a chlór sú nevyhnutnými prvkami pre normálne fungovanie buniek v našom tele.

Práve vďaka sodíku sa udržuje patričný objem vody v našom tele.

Kým v rozprávke si soľ vážila iba Maruška a cenila si ju dokonca viac ako zlato, dnes jej dávajú za pravdu najmä vodiči na našich neudržiavaných cestách.

Je však zarážajúce že solíme dvakrát viac , ako náš organizmus potrebuje.

Presolenými  jedlami si zvyšujeme krvný tlak, zaťažujeme srdce aj obličky a podporujeme aj vznik cukrovky.

Zníženie solenia na tretinu po pár  mesiacoch znížite svoj tlak minimálne o 5 jednotiek.

Soľ sa do nášho organizmu dostáva stravou.Je dokázané že ani nie my tak veľmi solíme, ale dávky soli sa nachádzajú hlavne v polotovaroch a potravinárskych výrobkoch.Z uvedeného vyplýva že soľou nás dopuje vlastne potravinársky priemysel.

Dôležitý je pritom nielen obsah soli, ale najmä obsah sodíka.

Maximálnou dennou dávkou sodíka 2,3 g..To zodpovedá asi 6 g soli.(jedna čajová lyžička)

Toto množstvo sa za deň nazbiera pomerne rýchlo, najmä ak si obsah sodíka v jedlách nesledujeme.

Obsah sodík v potravinách 

niektoré potraviny sú slané už podľa svojho názvu..(napríklad Slanina, slanečky)

Mnohé z potravín sú naozaj veľmi slané, napríklad spomínaná slanina či iné salámy či údené výrobky.

Niektoré však obsahujú paradoxne menej soli, akoby sme čakali.

Balíček zemiakových lupienkov (100 g) ma podobný obsah soli ako porcia musli či raňajkových cereálií.

Solené arašidy majú podobný obsah soli na 100 g ako napríklad chlieb či paradajková polievka.Ale chlieb či z polievky zjete oveľa viac bez pocitu že sa ládujete soľou..

Lyžica sójovej omáčky sa vyrovná 100 g desingu, kečupu alebo horčice ale ušetrí časť soli v konečnej chuti.

Preto je naozaj dôležité vedieť, že nerozhoduje slaná chuť, ale obsah sodíka v jedle!!!

Ak etiketa na potravine uvádza obsah soli , obsah sodíka si vypočítame vydelením 2,5 .

Väčšina syrov obsahuje veľa sodíka, ale obsahujú aj dosť draslíka a vápnika..

A ešte pozor na slané minerálky…Skontrólujte na etikete obsah sodíka!

Soľ slúži ľuďom od nepamäti nielen ako dochucovadlo,ale aj ako konzervant.

Stále sme nenašli lepší a efektívnejší spôsob, ako udržať patogénne baktérie pod kontrolou.

Chlorid sodný na seba viaže vodu, tým zhoršuje životné podmienky aj pre tie  najodolnejšie baktérie, kvasinky a plesne.

Soľou sa konzervuje mäso, a to potieraním zmesou soli a korenín,alebo nakladaním do tekutej soľanky.Tak sa nakladá napríklad šunka.

Konzervuje sa v nej aj zelenina, napríklad nakladaná kapusta či uhorky.

Soľ mení štruktúru bielkovín, vďaka čomu sa dosahuje očakávaná kvalita potravín napríklad vláčnosť a jemnosť pečiva, rozotierateľnosť tavených syrov,jemná štruktúra párkov.

Chlorid sodný nieje jedinou látkou, ktorá vyvoláva slanú chuť, ale určite je tou  najslanšou.

Potravinári sa zaviazali znižovať obsah soli vo svojich výrobkoch čo sa určite odráža aj na chuti.

Najbežnejšou stratégiou je náhrada kuchynskej soli chloridom  draselným ktorý má podobné antimikrobálne vlastnosti.

takto sa však dá zameniť maximálne 30% soli, práve pre jeho horkú chuť.

Navyše vyšší obsah draslíka nieje vhodný pre ľudí s poruchami obličiek.Hľadajú sa tiež látky, ktoré by zintenzívnili slanosť prítomnej soli.Zatiaľ sa osvedčil glutaman , ktorý umožňuje znížiť celkový obsah sodíka o tretinu.

Soľ pozdvihuje chute a dokonca aj sladké jedlá si vyžadujú povestnú štipku soli.Soľ dáva plnosť sladkej,zjemňuje horkú, vyvažuje kyslú chuť jedla.

Stredomorská soľ je intenzitou a jodizáciou slabšia ako naša domáca soľ.Prihliada sa totiž na rozdielnu konzumáciu morských rýb.

• Počas varenia použite len časť soli a dochucujte potom soľou pred podávaním.
• Soľte až vriacu vodu..Ušetríte energiu a čas.
• Koreninové zmesi často obsahujú aj soľ.Pred použitím samostatnej soli jedlo ochutnajte.
• Ak do jedla pridávate aj slaninu myslite na to vopred aj so solením..
• Nasolením uhoriek alebo baklažánov vytiahnete z nich horkosť.
• Presolené jedlo nezachránite pridaním zemiakov..Pomôže len nariedenie alebo zliatie tekutiny alebo začatie odznovu.
• Jedlo na tanieri nesoľte pred ochutnaním.
• Nesošte po prvom súste , dovoľte jedlu aby rozvinulo svoje chute.
• Ak bol predchádzajúci chod slanší , zapite ho pohárom vody.
• Ak presáľate neschudnete..Soľ totiž viaže vodu.

MORSKÁ SOĽ

Najstarším spôsobom získavania soli je odparovaním morskej vody . Morskou vodou sa naplnia plytké nádrže a za pôsobenia slnečného žiarenia a prúdenia vzduchu sa voda vyparuje. Farba soli je po odparení vody mierne sivastá, ak prejde procesom rafinácie (technologický postup, ktorým sa čistí vstupná surovina) je soľ čisto biela.

Obsah solí sa v jednotlivých vodách líši. Priemerné koncentrácie sa pohybujú okolo 3,5%. Najslanšie je Mŕtve more , jeho slanosť je desaťkrát až dvadsaťkrát vyššia ako v ostatných moriach a oceánoch z dôvodu neustáleho zásobenia vodou z riek bez následného odtoku. Ide teda skôr o jazero, než o more. Okrem sodíka a chlóru Mŕtve more obsahuje významné množstvo horčíka, brómu, jódu, vápnika i draslíka.

Morská soľ prirodzene obsahuje jód , ktorého množstvo sa odvodzuje od konkrétneho miesta náleziska. Prirodzený obsah soli (uvádza sa 0,5 až 5 mg jódu / kg) ale nie je považovaný za dostatočný, preto sa spravidla aj morská soľ obohacuje jódom. Podľa zákona musí mať soľ označená ako „soľ s jódom“ koncentráciu 27 mg jódu / kg soli.

KAMENNÁ SOĽ

V pevnom skupenstve je soľ získavaná klasickou ťažbou v baniach alebo povrchovo v lomoch . Ložiská kamennej soli vznikali v teplých oblastiach vyzrážaním morskej vody z lagúny či zátoky, ktorá sa utvorila oddelením od otvoreného mora prírodnej hrádze. Ďalšie ložiská možno nájsť na pobreží soľných jazier. Počiatky ťažby soli sú datované okolo roku 1000 pred Kr.

Vyťažená soľ sa upravuje mletím, preosievaním a čistením. Zvyčajne je využívaná ako priemyselná alebo jedlá a býva obohacovaná jódom . Hlavnými producentmi soli kamennej sú USA, krajiny bývalého Sovietskeho zväzu, Čína, Nemecko a Veľká Británia. Slovenská republika nemá vlastné ložiská soli, teda je odkázaná na jej dovoz. V minulosti soľ putovala do krajín českých po tzv. Soľných chodníkoch. Najvýznamnejší chodník viedol z mesta Hallstatt, kde sa nachádza najviac preslávené ložisko soli Salzberg čiže Soľná hora.

VÁKUOVANÁ SOĽ

Vákuovaná soľ vzniká zo soľného roztoku zvaného soľanka . Do podzemného ložiska soli je vháňaná voda, ktorá rozpustí soľ na soľanku, po odparení vody a kryštalizácii vznikne veľmi čistá jedlá soľ. Jej výhodou je, že tak ľahko nenavlhne ako mletá kamenná soľ. Nevýhodou zase, že sa pomalšie rozpúšťa a je preto ľahšie s ňou pokrm presoliť.

Mimo popísaných, existujú ešte špeciálne druhy soli …

 HIMALÁJSKA SOĽ

Je získavaná z panenskej prírody himalájskych hôr. Má typickú oranžovú až ružovú farbu, ktorá je spôsobená oxidom železitým.

BAMBUSOVÁ KÓREJSKÁ SOĽ

Táto soľ sa pečie v dutine bambusu upchaním žltým ílom. Z bambusu a ílu soľ absorbuje rôzne minerály. Íl zároveň absorbuje nečistoty soli.

ČIERNA SOĽ

V Indii je táto nerafinovaná vulkanická soľ nazývaná  kala Namak  alebo  sanchal . Má veľmi silnú príchuť síry. Na indických trhoch sa predáva v kusoch alebo i mletá.

Obyčajná kuchynská soľ už skrátka neletí. Poznáte napríkad údenú? Prečo sú niektoré z týchto solí „nad zlato“?

Nie je soľ ako soľ . Rozdiel v cene je niekoľkonásobný. Ide však o záležitosť predovšetkým pre fajnšmekrov, nejde o otázku zdravia. Ak máte napríklad vysoký tlak, nepomôžu vám sa ho zbaviť ani najjemnejšie morské vločky z južného Pacifiku či soľ z Himalájí.

Môžete ísť do hypermarketu a kúpiť si kilo soli v vrecúšku s logom obchodu za pár centov , alebo môžete dať skoro 10 € ani nie za štvrť kila prírodnej morskej soli zo Strieborného pobrežia Portugalska zmiešanú s rovnako vzácnymi a chutnými druhmi korenia. Alebo si dopriať štyristo gramov slaných morských vločiek z južného Pacifiku za takmer 20 €. Kilo údenej soli stojí okolo 30 € .

Samozrejme, soli tohto typu sa nepridávajú po lyžiciach do vody, v ktorej varíte špagety na rýchlu večeru. Čo však s ňou a prečo je tak drahá? Takáto soľ sa nepoužíva pri varení, ale na dochucovanie hotových pokrmov. Také vajíčko namäkko, chlieb s maslom, husacia pečeň foie gras, paradajky a zeleninu vôbec, na biftek a iné mäso alebo ryby.

Vzácna Fleur de Sel

Býva označovaná tiež ako „kaviár medzi soľami“, vzniká veľmi zriedka. Fleur de Sel sa zbiera ručne. K jej získaniu je potrebné okrem skúseností, neustáleho pozorovania, trpezlivosti a citlivých rúk zvláštna súhra slnka, vetra a vody: iba pri súčasnom pôsobení ranného oparu, ľahkého vetra a horúceho slnka sa tvorí na povrchu malých panvíc tenkej vrstvy kryštálov soli, ktoré sú veľmi krehké ako tenká vrstva ľadu. Tieto podmienky nie sú každý deň, čo tiež umocňuje vzácnosť tejto soli.Soľ Fleur de Sel sa pomocou osobitného nástroja veľmi opatrne odoberie a suší vo veľkých košoch na slnku. Dvadsať deka tejto soli stojí okolo 9  €.

Soľ dymom údená

Práve spôsob zberu alebo ďalšej prípravy cenu týchto solí zásadne zvyšuje, čo je napríklad prípad soli údenej dymom, ktorá stojí spomínaných 30 €. Údi sa podobne ako mäso v udiarňach nad starostlivo vybraným drevom, nie je do nej pridané nič ako umelé ochucovadlá, arómy a farbivá. Ak si s ňou posilníte jedlo, získa typickú dymovú chuť a vôňu, bez toho, aby absolvovalo cestu udiarňou, ktorá napríklad u mäsa na rozdiel od soli znamená aj vznik niektorých karcinogénnych splodín.

Morská – s chuťou hľuzoviek, alebo ibišteka?

Dať niekoľko € navyše za obyčajné štvrťkilo soli vám možno bude ľúto, ale u obyčajnej kuchynskej tiež zostávať nemusíte. Už do 3€  sa dá zaobstarať balíček hrubozrnnej morskej soli, ktorá už tiež chutí trochu „inak“ a ktorá sa tiež dá odporučiť na ochutenie hotových jedál.

Práve morská soľ sa často ochucuje o rôzne bylinky a ďalšie príchute, takže narazíte napríklad na hľuzovkovú či ibištekovú , čo samozrejme ich cenu ďalej zvyšuje.

Himalájska vás nezruinuje

Neschudobniete pri kúpe himalájskej soli, ktorá sa dá kúpiť už za 1 € za pol kila – ide vlastne o obyčajnú kamennú soľ, ktorá sa však dobýva ďaleko v Ázii a na rozdiel od bežne dostupnej kuchynskej soli v nej nenájdete protispekavé látky, ktoré sa pridávajú do tej najobyčajnejšie priemyselne produkovanej soli.

Typická pre ňu je ružovkastá farba vďaka obsahu železa. Naviac sa neobohacuje jódom ani ničím iným, čo jej dáva bod v očiach priaznivcov zdravej výživy a prirodzenej stravy, je totiž sama dosť bohatá na minerálne látky.

Hľadajte na obale

Na každej, aj tej najobyčajnejšej soli musí byť uvedené zloženie podľa použitých surovín a prídavných látok . Minimálny obsah soli v sušine jedlej soli je97%, v soli s jódom dokonca 98%. Minerálnych prímesí ako sú uhličitany, sírany vápnika, sodíka a horčíka a podobne v nich nesmie byť viac ako dve percentá.

Pozor, pokiaľ ide o soľ obohatenú napríklad bylinkami , sušenej zeleniny či korenín , podiel soli sa samozrejme znižuje, ale nemal by klesnúť pod 70 až 80 percent.

Zdravie? Soľ je stále soľ

Keď si čítate chválospevy na drahé soli, často narazíte nielen na velebenie ich chuti, ale aj na tvrdenie, že sú zdraviu prospešné. Nedá sa im rozhodne uprieť to, že nielen kvôli cene, ale aj kvôli výraznej chuti ich človek spotrebuje menej – vďaka tomu tiež menej zaťažujete svoju obehovú sústavu a nezvyšujete si krvný tlak.

Ťažko však bez rozsiahlych štúdií posúdiť, či napríklad himalájska soľ či morská s prirodzeným obsahom jódu skutočne telo nezaťažuje toľko ako obyčajná soľ, do ktorej sa práve napríklad jód pridáva. Základná zložka, chlorid sodný navyše stále zostáva chloridom sodným.

Kvalitné soli, najmä morské, sa ale dajú použiť aj inak ako vnútorne, môžete si z nich napríklad urobiť kúpeľ, avšak pozor, na sto litrov padne celé kilo soli – tak, aby jej koncentrácia vo vode zodpovedala koncentrácii soli v ľudskom tele. Potom máte šancu, že týmto kúpeľom zaženiete nastupujúcu virózu, boľavé kĺby či upokojíte natiahnuté svaly. Soľ sa dá tiež inhalovať alebo ju môžete použiť v roztoku do spreja, ktorým si budete čistiť nos .

Tri podoby kuchynskej soli

Mimochodom, aj obyčajná kuchynská soľ môže mať rôznu podobu. Klasikou je kamenná soľ z baní alebo povrchových lomov, ktorá sa po vydolovaní triedi, melie a obohacuje o jód. Nie je samozrejme dokonale čistá. Aj preto mnohí ľudia v kuchyni uprednostňujú morskú soľ (zatiaľ čo Baltik obsahuje len jedno percento soli, vody Stredozemné more už štyri percentá), ktorá navyše prirodzene obsahuje jód, ale keďže aj v nej je ho málo, takisto sa do nej pridáva. Morskú soľ v obchodoch nájdete prírodnú, býva sfarbená do šeda, alebo rafinovanú, teda bielenú podobne ako cukor .

Možno ste v obchode kúpili obyčajnú soľ s nápisom „vákuovaná“ a divili sa, pretože o vákuové balenie nešlo ani náhodou. Tiež ísť nemalo. Ako o vákuovanej sa hovorí o soli, ktorá sa robí zo soľného roztoku zvaného soľanka, z ktorého sa odparením a kryštalizáciou získa veľmi čistá jedlá soľ. Jej výhodou navyše je, že tak ľahko nenavlhne ako mletá kamenná soľ, daňou za to však je fakt, že sa pomalšie rozpúšťa, a je preto ľahšie s ňou pokrm presoliť.

reklama: