Sviatočná svätomartinská hus podľa Leony Machálkovej: takto ju pripravuje každý rok

Viete, odkiaľ sa vzala tradícia svätomartinskej husi a ako ju správne upiecť, aby bola dokonale šťavnatá a chrumkavá? Mnoho ľudí sa mylne domnieva, že ide o novodobý zvyk, no pravda je úplne iná. Sviatok svätého Martina má hlboké korene v európskej histórii – a vôňa pečenej husi sa s týmto dňom spája už celé stáročia. Ak si chcete spríjemniť novembrový víkend, doprajte si túto tradičnú pochúťku. A ak neviete, ako na to, inšpirujte sa speváčkou Leonou Machálkovou, ktorá má svoj osvedčený recept.

Svätý Martin a legenda o husi

Svätý Martin prichádza 11. novembra „na bielom koni“, čo symbolicky znamená prvý sneh a príchod zimy. Kedysi však tento dátum neznamenal len zmenu ročného obdobia, ale aj koniec poľnohospodárskeho roka a začiatok adventného pôstu. Pred pôstom bolo čo oslavovať – uzatvárali sa manželstvá, odvádzali dane, volili sa obecné rady a dokonca sa obnovovali funkcie inštitúcií, ako boli školy či cirkevné zbory.

Tradícia hodovania na svätého Martina sa zachovala z čias, keď bola hus považovaná za symbol hojnosti. Spomína sa už v 9. storočí v Nemecku, a na Morave sa slávila minimálne od 16. storočia.

Prečo práve hus?

Hoci sa hus spája so svätým Martinom, presná príčina tejto tradície nie je celkom jasná. Jedna z legiend hovorí, že Martin, ktorý sa mal stať biskupom, sa pred touto poctou skrýval v husiarni. Husi však svojím gagotom prezradili jeho úkryt – a tak sa vraj na ne „na pamiatku“ začali piecť.

Historici však upozorňujú na praktickejšie vysvetlenie. Husi patrili medzi dávky a naturálne odvody, ktoré poddaní odovzdávali vrchnosti. Museli byť poriadne vykŕmené a často sa ich odovzdanie stávalo slávnostnou udalosťou.

Svätomartinské hostiny a mladé víno

Hoci hus bola hlavným chodom, svätomartinské oslavy neboli len o nej. Podávali sa rôzne druhy pečiva, koláče, omáčky a samozrejme – mladé svätomartinské víno, ktoré sa prvýkrát otváralo práve 11. novembra. Dodnes patrí k neodmysliteľnej súčasti osláv.

Ak teda plánujete piecť hus, nezabudnite si pripraviť aj fľašu dobrého vína. K pečenej husi sa skvelo hodí suché alebo polosuché biele víno – napríklad Rizling rýnsky či Müller Thurgau.

Recept Leony Machálkovej na dokonalú svätomartinskú hus

Speváčka Leona Machálková nedá na svoju svätomartinskú hus dopustiť. Každý rok ju pripravuje rovnakým spôsobom – jednoducho, ale s láskou a trpezlivosťou.

Postup:

Deň vopred hus dôkladne umyte, osušte papierovou utierkou a bohato ju osoľte zvonka aj zvnútra.
Posypte ju mletým kmínom a nechajte ju odpočívať do nasledujúceho dňa v chladničke, aby sa chute prepojili.
Na druhý deň hus naplňte očistenými jablkami nakrájanými na štvrtiny – tie počas pečenia dodajú mäsu jemnú vôňu a udržia ho šťavnaté.
Položte ju do hlbšieho pekáča, podlejte malým množstvom vody a vložte do rúry vyhriatej na 120 °C.
Pečte pomaly 4 až 6 hodín (podľa veľkosti husi) a priebežne ju podlievajte vlastnou šťavou.

Keď je mäso mäkké, zvýšte teplotu na 230 °C a pečte ešte asi 15 minút, aby koža získala krásnu zlatistú farbu a stala sa chrumkavou. Po dopečení nezabudnite zliať prebytočný tuk – ten môžete neskôr použiť napríklad na prípravu lokší alebo kapusty – a šťavu z pekáča nechajte chvíľu povariť, aby sa zredukovala a získala intenzívnejšiu chuť.

S čím podávať svätomartinskú hus?

Tradičnou prílohou je červená kapusta a domáce knedle – buď zemiakové, alebo kysnuté. Výborne však chutí aj s lokšami či zemiakovou kašou. K takémuto menu sa hodí aj pohár červeného vína, ktorý krásne doplní chuť pečenej husi.

Tip na záver

Ak chcete, aby bola vaša hus ešte voňavejšia, pridajte do jej výpeku pár bobkových listov, klinčeky alebo trochu medu na karamelový odtieň. A nezabudnite – tajomstvo dokonalej svätomartinskej husi je trpezlivosť a pomalé pečenie.

Sviatok svätého Martina je ideálnou príležitosťou pripomenúť si staré tradície a dopriať si poctivé jedlo, ktoré voňalo v dedinských dvoroch už pred stovkami rokov. A ak sa pri tom necháte inšpirovať Leonou Machálkovou, môžete si byť istí, že výsledok bude nielen chutný, ale aj dôstojný tejto krásnej tradície.