Tradičné judáše: Sladký symbol zrady s vôňou jari

Každý rok na Zelený štvrtok sa v slovenských aj českých domácnostiach pečú zvláštne sladké dobroty – judáša. Aj keď ich pôvod siaha k temnej kapitole kresťanskej histórie, dnes sú predovšetkým chutnou pripomienkou veľkonočných zvykov. Tieto zatočené či prepletené koláčiky z kysnutého cesta sa zvykli podávať natreté medom a ich tvar mal pripomínať povraz zrady.

Veľkonočné tradície: od Kvetnej nedele po pondelkovú oblievačku

Svätý týždeň, ktorý predchádza Veľkej noci, sa začína Kvetnou nedeľou a vrcholí slávnostnou Veľkonočnou nedeľou, po ktorej nasleduje pondelok plný vody, korbáčov a symbolickej očisty. V minulosti sa počas tohto týždňa domy dôkladne čistili, bielilo sa, pralo, drhla sa podlaha a kuchyňa sa napĺňala vôňou čerstvého pečiva. Veľká noc bola nielen duchovným, ale aj rodinným a sezónnym sviatkom – začiatkom jari a nového cyklu.

Kedy sa piekli judáša a čo všetko symbolizujú

Judáša sa pripravovali buď v stredu večer, alebo priamo na Zelený štvrtok skoro ráno. Ľudia verili, že ak sa zjedia ešte pred svitaním, zabezpečia dobré zdravie na celý rok. Ich spirálovitý alebo zauzlený tvar nebol náhodný – mal pripomínať osud Judáša Iškariotského, ktorý sa po zrade Ježiša obesil. Dnes sa však často pripravujú aj v hravých podobách, ako sú ptáčiky či kvety, ktoré už nesú veselšie posolstvo – prebúdzajúcu sa jar.

Tvarovanie a výnimočná chuť medových judášov

Čerstvo upečené judáše sa tradične natierajú tekutým medom, vďaka čomu sú mäkké, šťavnaté a voňavé. V ľudovej kultúre mal med aj ochrannú funkciu – mal chrániť pred uštipnutím hadov a hmyzu. Zároveň bol symbolom hojnosti a zdravia.

Recept, ktorý nesklame

Ak nemáš svoj rodinný recept, môžeš sa inšpirovať napríklad klasickou metódou podľa Sandtnerovej – večer predom si priprav kysnuté cesto (ideálne s maslom či smotanou), nechaj ho kysnúť cez noc v chladničke a ráno sa pustíš do tvarovania. Jednotlivé kúsky nechaj ešte chvíľu podkysnúť pod utierkou. Po upečení ich hneď potrú zmesou masla, medu a kvapkou rumu – získajú tak jemný lesk, bohatú chuť a nebudú sa lepiť. Výborne chutia nielen čerstvé, ale aj druhý deň.

Sviatočné pečivo počas veľkonočného týždňa

Zaujímavosťou je, že v minulosti sa v niektorých regiónoch na Kvetnú nedeľu ešte nepieklo – ľudia verili, že by sa tím mohli „zapiecť“ kvetmi na ovocných stromoch a tím by utrpela úroda. Inde naopak deti hľadali pod kríkmi figúrky z kysnutého cesta, často v tvare vtákov s vajíčkom uprostred – predchodcov dnešného „lovu na vajíčka“.

Na Bielu sobotu prichádzal čas na veľkonočného baránka a obľúbený mazanec. Ten sa piekol večer, aby bol pripravený na nedeľné raňajky. Povrch mazanca sa tradične zarezal do kríža – ako symbol Kristovho ukrižovania, ale aj z praktického dôvodu – aby počas pečenia nepraskol po bokoch. Pred prvým krájaním sa mazanec niesol do kostola na požehnanie a až potom sa mohol rozkrojiť a podávať.