Len máloktorá pochúťka vyvolá toľko nostalgie ako klasický vlašský šalát. Mnohí si ešte dnes spomenú, ako najlepšie chutil – s čerstvým rožkom, zjedný priamo z papiera, keď sa človek ponáhľal zo školy domov. Dnešné verzie z obchodov už túto charakteristickú chuť väčšinou neprinášajú. Nie je to náhoda – receptúra sa v priebehu rokov menila a pribudli do nej aj prísady predlžujúce trvanlivosť. Ak si však chcete pripomenúť staré dobré časy, existuje jednoduché riešenie: pripravte si vlašák presne podľa normy z roku 1976

Tento recept je ideálny nielen na chlebíčky, ale aj ako rýchla desiata či studený obed. Je to presne ten typ šalátu, ktorý sa podával pri sviatkoch, oslavách a rodinných posedeniach – a postupne sa stal ikonou československej studenej kuchyne.

Ako sa vlašský šalát vlastne zrodil

Hoci si ho mnohí spájajú so strednou Európou, jeho história siaha ďalej na západ. Do našich krajín sa dostal z Talianska a pôvodná zostava surovín vyzerala úplne inak, než ju poznáme dnes. Základ tvorili najmä ryby, čo môže dnešných milovníkov klasického vlašáku prekvapiť.

V roku 1831 sa recept objavil aj v kuchárke Magdalény Dobromily Rettigovej. V jej verzii nechýbali úhor, mihule ani sardely – kombinácia, ktorá bola na tú dobu celkom bežná.

Linkov šalát – predchodca dnešného vlašáku

O popularizáciu tejto pochúťky sa neskôr výrazne zaslúžil pražský lahôdkár Alois Linka. Zachoval rybí charakter šalátu, doplnil ho o slede a zároveň pridal jablko, ktoré chuti dodalo jemnú sviežosť.

V roku 1948 však podnik znárodnili a začala sa písať ďalšia kapitola. Receptúra sa prispôsobila dostupným surovinám – pribudli zemiaky a šunkový salám, zatiaľ čo sleď, jablko aj kvalitná pražská šunka postupne zmizli. A práve táto povojnová verzia sa neskôr stala „tým pravým vlašákom“, aký si pamätajú celé generácie.

Prečo si ho ľudia zamilovali?

Úprava receptu sa rýchlo stretla s úspechom. Šalát sa stal stálicou na rodinných oslavách, firemných večierkoch a bol aj tradičnou súčasťou chlebíčkov. Postupne však získal aj ďalšiu funkciu – stal sa rýchlym studeným jedlom, ktoré zasýti a dá sa zjesť kdekoľvek.

Ak si ho chcete pripraviť doma tak, aby naozaj chutil ako kedysi, stačí sa držať pôvodných zásad.

Recept podľa normy z roku 1976

Zeleninový základ

Najdôležitejšou surovinou sú zemiaky – potrebujete približne 350 gramov. Ak máte domáce alebo kvalitné zemiaky zo známeho zdroja, uvarte ich v šupke a potom nechajte úplne vychladnúť. Zemiaky zo supermarketu bývajú menej stabilné, preto sa odporúča olúpať ich ešte pred varením.

Ďalej pridajte:

• 48 g varenej mrkvy

• 32 g vareného zeleru

Hoci pôvodná norma uvádzala „výrobný salám“, oveľa lepšie výsledky dosiahnete s kvalitným šunkovým salámom, ideálne 220 gramov.

Majonézová omáčka – srdce celého receptu

Chuť vlašáku stojí na správne pripravenej majonézovej zálievke. Budete potrebovať:

• 200 g majonézy (čím viac žĺtkov, tým lepšia chuť)

• 20 g sterilizovaného hrášku

• 12 g octu

• trochu worcesterskej omáčky

• 1 vrchovatú lyžicu horčice

• soľ a čierne korenie podľa chuti

• cca 10 g cukru (môžete začať menším množstvom a doladiť podľa chuti)

Zálievku dôkladne premiešajte a nechajte pár minút odstáť, aby sa chute spojili.

Nakrájať presne a rovnomerne

Aby šalát pôsobil profesionálne a mal správnu konzistenciu, zeleninu je potrebné krájať na rovnomerné malé kocky. Platí to pre:

• zemiaky

• mrkvu

• zeler

• 90 g sterilizovaných uhoriek

Salám sa podľa starých noriem krájal na tenké rezance, nie na kocky, čo mu dodalo typickú štruktúru.

Do majonézovej zmesi najskôr primiešajte uhorky a zvyšných 20 g hrášku. Keď máte zeleninu aj salám nakrájaný, postupne všetko opatrne zmiešajte, aby sa zemiaky nerozpadli.

Nechajte ho odstáť

Šalát je možné ochutnať hneď po príprave, no jeho chuť je najlepšia vtedy, keď sa nechá odpočívať do nasledujúceho dňa. Dozrie, prepojí sa a získa charakteristickú jemnosť, ktorú poznáte z lahôdkárstiev.

Výsledok? Naspäť v detstve

Ak dodržíte tieto kroky, pripravíte vlašský šalát, ktorý bude chutiť presne ako ten, ktorý ste si kupovali po škole – tradične, jednoducho a pritom výnimočne lahodne. Nie je potrebné pátrať po špeciálnych ingredienciách, stačí siahnuť po tých, ktoré používali naše mamy a staré mamy.