Čo má spoločné psychická pohoda s tým, čo jeme? Odpoveď vás možno prekvapí

Keď je deň plný povinností, stresu a neustáleho zhonu, väčšina z nás siaha po tom, čo je najrýchlejšie poruke.

Šálka silnej kávy, sladká tyčinka alebo niečo nezdravé často vyzerajú ako jednoduché riešenie. Pocit energie však býva len krátkodobý a namiesto úľavy prichádza únava či výčitky.

Naša psychická pohoda totiž nevychádza iba z toho, ako premýšľame alebo ako dokážeme zvládať náročné situácie. Významný vplyv má aj každodenná strava. Tá ovplyvňuje nielen hladinu energie, ale aj náladu, schopnosť sústredenia, kvalitu spánku a odolnosť voči stresu.

Prečo sa hovorí, že črevá sú druhým mozgom?

Spojenie medzi tráviacim systémom a mozgom je oveľa silnejšie, než si mnohí uvedomujú. Odborníci ho označujú ako os črevo – mozog a ide o neustálu obojsmernú komunikáciu medzi tráviacim traktom a centrálnou nervovou sústavou.

V črevách sa nachádzajú miliardy mikroorganizmov tvoriacich črevný mikrobióm. Práve tie zohrávajú dôležitú úlohu pri tvorbe neurotransmiterov vrátane serotonínu, ktorý je známy ako hormón šťastia. Ak je črevný mikrobióm v dobrej kondícii, človek sa spravidla cíti vyrovnanejší a lepšie zvláda psychickú záťaž.

Naopak, jedálniček plný priemyselne spracovaných potravín a rafinovaného cukru môže podporovať vznik skrytých zápalových procesov v organizme. Tie sa následne môžu prejaviť podráždenosťou, úzkosťou alebo pocitmi vyčerpania.

Mozog potrebuje energiu bez veľkých výkyvov

Jednou z najčastejších chýb je nepravidelné stravovanie alebo časté siahanie po sladkostiach. Po nich síce hladina cukru v krvi rýchlo stúpne, no rovnako rýchlo opäť klesne. Výsledkom býva horšia koncentrácia, kolísanie nálady a nedostatok energie.

Preto je vhodné zostavovať jedlá tak, aby obsahovali viacero dôležitých zložiek naraz:

• komplexné sacharidy z celozrnných výrobkov, ovsených vločiek alebo strukovín, ktoré dodávajú energiu postupne,
• kvalitné bielkoviny, napríklad z hydinového mäsa, vajec, tofu alebo strukovín, ktoré pomáhajú zasýtiť,
• zdravé tuky z avokáda, orechov a semienok podporujúce správnu činnosť mozgu,
• vlákninu, ktorá vytvára vhodné prostredie pre prospešné črevné baktérie.

Potraviny, ktoré sa oplatí zaradiť do jedálnička

Niektoré potraviny môžu byť pre organizmus obzvlášť prínosné.

Tučné morské ryby, ako losos, makrela alebo divoká treska, obsahujú omega-3 mastné kyseliny, ktoré sú dôležité pre správne fungovanie nervovej sústavy a pomáhajú zmierňovať následky dlhodobého stresu.

Listová a hlúbová zelenina, medzi ktorú patrí špenát, rukola, kel, brokolica, karfiol či kapusta, dodáva telu kyselinu listovú, horčík aj antioxidanty chrániace mozgové bunky pred oxidačným stresom.

Čučoriedky, maliny, černice alebo ríbezle obsahujú látky, ktoré chránia bunky organizmu a zároveň podporujú kognitívne funkcie.

Významné miesto majú aj fermentované potraviny. Kefír, jogurty so živými kultúrami, kyslá kapusta, kimchi či kombucha predstavujú prirodzený zdroj probiotík prospievajúcich črevnému mikrobiómu.

Ak si chcete dopriať niečo sladké, lepšou voľbou môže byť kvalitná horká čokoláda s obsahom kakaa minimálne 70 %. Obsahuje flavonoidy, ktoré priaznivo vplývajú na náladu a zároveň dokáže spríjemniť deň.

Kedy môžu pomôcť výživové doplnky

Základom starostlivosti o zdravie zostáva pestrý a vyvážený jedálniček. Sú však obdobia, keď organizmus čelí väčšej záťaži, dlhodobému stresu alebo nedostatku spánku. Vtedy môžu byť vhodným doplnkom výživové prípravky, ktoré nenahrádzajú kvalitnú stravu, ale môžu podporiť vitalitu, imunitu aj celkovú rovnováhu organizmu. Dostupné sú aj prostredníctvom online supermarketov.

Na podporu nervovej sústavy počas náročnejších dní môžu poslúžiť napríklad vysoko bioaktívny komplex vitamínov skupiny B alebo dobre vstrebateľný horčík.

Starostlivosť o vlastné zdravie by nemala byť výnimočnou záležitosťou. Začať možno aj malou zmenou – výberom jedla, ktoré prospeje nielen telu, ale aj psychickej pohode.