- Mňamky-Recepty.sk
- Články
- Rady a Tipy
- Dávajte pozor na bedle! Niektoré môžu byť jedovaté, iné sú nejedlé – kľúčom je správne rozoznanie
Dávajte pozor na bedle! Niektoré môžu byť jedovaté, iné sú nejedlé – kľúčom je správne rozoznanie
Hubárska sezóna sa naplno rozbehla a mnohí hubári sa vracajú z lesa s plnými košíkmi bedlí. Tieto huby však nerastú len v lesoch. Vedeli ste, že nie všetky bedle sú jedlé? Okrem podobnosti s muchotrávkami existujú aj iné druhy bedlí, ktoré sú buď nejedlé alebo jedovaté. Tu vám prinášame tipy, ako ich bezpečne rozlíšiť.
Bedľa vysoká – obľúbená chuťová lahôdka
Bedľa vysoká patrí medzi najčastejšie zbierané huby v našich lesoch. Objavuje sa od júla až do októbra a pomerne často ju nájdete na okrajoch zmiešaných lesov, na rúbaniskách alebo na čistinkách.
Hubári ju majú radi najmä pre jej špecifickú orieškovú chuť a vôňu. Táto huba je veľmi všestranná – najčastejšie sa pripravuje vyprážaná na masti s rascou, ale dá sa aj obaliť v trojobale, pridať do praženice či dokonca do polievky. Bedľa vysoká dodáva jedlám lahodnú chuť, ktorú si väčšina ľudí obľúbi.
Nebezpečenstvo zámeny s muchotrávkami
Bedľa vysoká má charakteristický vzhľad s vysokou, štíhlou nohou a veľkým klobúkom, čo ju robí relatívne ľahko rozoznateľnou aj pre menej skúsených hubárov. Napriek tomu môže dôjsť k zámene. Ľudia sa obávajú hlavne zámeny s jedovatými muchotrávkami, predovšetkým s muchotrávkou zelenou.
Muchotrávka zelená má klobúk s odtieňmi od bielo-žltej po žlto-zelenú a jej tŕň vyrastá zo špecifického obalu, nazývaného vajíčko, známe aj ako kalich smrti. Podobný obal majú aj ďalšie druhy muchotrávok, napríklad muchotrávka jarná a muchotrávka tigrovaná. Bedľa na rozdiel od nich má hľuzovito rozšírený tŕň, čo je dôležitý rozlišovací znak.
Ako správne identifikovať bedľu vysokú?
Bedľa vysoká sa dá rozpoznať podľa bieleho klobúka s tmavším hrbolčekom v strede a výraznými hnedými šupinami, ktoré odstávajú (mladé plodnice môžu byť celé hnedé). Na tŕni sa nachádza prstenec s dvojitým ostrím, ktorý je pohyblivý. Okrem podobnosti s muchotrávkami existujú aj ďalšie druhy bedlí, ktoré môžu byť buď nejedlé alebo dokonca jedovaté.
Bedle, na ktoré si treba dať pozor
Pozornosť je potrebné venovať predovšetkým bedli záhradnej, ktorá je známa aj ako bedľa červenajúca česká. Táto huba rastie najmä v záhradách a parkoch, čo ju odlišuje od bedle vysokej, ktorá sa vyskytuje najmä v lesoch. Bedľa záhradná je však mierne jedovatá a u niektorých ľudí môže vyvolať nepríjemné reakcie.
Podobné problémy môže spôsobiť aj bedľa červenajúca, ktorá sa vyskytuje v lesoch, a bedľa šedohnedá. Všetky tieto bedle majú spoločný znak – červenajúcu dužinu. Keď hubu rozrežete, dužina je najprv biela, ale na vzduchu rýchlo zmení farbu na oranžovú a neskôr až na hrdzavo-červenú (bedľa záhradná červená menej intenzívne). Aj povrch plodnice po otlačení začervená. Tento znak je kľúčový na ich rozpoznanie.
Čo hrozí po ich konzumácii?
Najnebezpečnejšia z týchto bedlí je bedľa záhradná, ktorá takmer vždy spôsobuje alergickú reakciu. Bedľa šedohnedá a červenajúca môžu tiež vyvolať problémy, najmä u citlivejších ľudí. Ako hovorí Robert Hanzlík, amatérsky mykológ a správca facebookovej skupiny Huby: „Bedľa červenajúca a šedohnedá môžu u niektorých ľudí spôsobiť mierne až silnejšie alergické reakcie, ktoré môžu byť riešené zvýšením príjmu tekutín a trpezlivosťou. Niekedy však reakcia môže viesť k dehydratácii a vyžaduje si lekársku pomoc.“
Pozor na zastarané atlasy húb
V starších hubárskych príručkách sú bedľa šedohnedá a červenajúca často označované ako jedlé, pričom je pri nich uvedené, že nemajú takú dobrú chuť ako bedľa vysoká. Dnes už však vieme, že bedľa záhradná je jedovatá a bedľa šedohnedá a červenajúca sa považujú za nejedlé.
Jedovaté sú aj iné druhy bedlí, napríklad bedľa ostrošupinná, ktorá sa dá rozpoznať podľa prstenca, ktorý sa nedá posúvať. Rastie hlavne v záhradách a parkoch. Jedovatá je aj bedľa klamavá, ktorá má výrazný prstenec s tmavými šupinkami na spodnej strane.
Robert Hanzlík vo svojej facebookovej skupine odporúča, aby si hubári vždy zabezpečili najnovší atlas húb alebo si overili informácie v aktualizovaných elektronických atlasoch húb. Poznatky o jedlosti húb sa totiž v priebehu rokov menia a čo bolo považované za jedlé pred desaťročiami, dnes už nemusí byť bezpečné na konzumáciu.