Šumák: Domáci recept na legendárny socialistický bublinkový nápoj z jedlej sódy

Pre tých, čo vyrastali v čase, keď sa za mlieko platilo korunami a žlté trabanty brázdili cesty, toto bude chuťová jazda do minulosti. Spomeniete si na šumivé prášky Šumienka či Vitacit? Boli lacné, pestrofarebné a okamžite sa vypredávali. Často však neskončili rozmiešané vo vode, ale priamo na jazyku – a to jemné šumenie v ústach sa navždy vrylo do spomienok. Ak sa chcete do tých čias aspoň na chvíľu vrátiť, pripravte si domácu verziu tohto “pokusno-bezpečného” experimentu.

Prečo prášok šumí: Malá chemická vsuvka

Základ šumivého efektu stojí na jednoduchom, no pôsobivom procese. Keď sa zmieša jedlá sóda (hydrogénuhličitan sodný) s kyselinou citrónovou vo vodnom prostredí, uvoľňuje sa oxid uhličitý (CO₂), teda bublinky, ktoré sa derú na povrch. „Kým je zmes suchá, jednotlivé kryštáliky sa dotýkajú len okrajovo a nereagujú,“ vysvetľuje chemik Jan Havlík. „Až voda rozpustí kyselinu aj sódu, vznikne roztok, v ktorom sa CO₂ uvoľní v podobe šumiacich bubliniek,“ dopĺňa kolega Petr Holzhauser. Základné kúzlo je teda v tom istom princípe, aký poznáme zo známeho testu “ocot + sóda”.

Šumivá kronika: Od Šumienky k Tangu

60. a 70. roky – Na pulty sa dostáva originálna Šumienka. Obsahovala len tri kľúčové zložky: jedlú sódu, kyselinu citrónovú a cukor. Aby sa detské oči potešili, pridalo sa kvapôčka potravinárskeho farbiva. Prášok sa balil do malých sáčkov z voskovaného papiera, ktoré ukrývali zhruba dve čajové lyžičky zmesi – ideálnu dávku na pol litra nakyslej limonády. Na výber boli pomerančová a citrónová “príchuť”. Reálne však chuť definovalo len farbivo; aromatický rozdiel bol zanedbateľný.
70. roky – Na scéne sa objavuje konkurencia: Vitacit z Chemických závodov Aktiva. Od Šumienky sa odlíšil hlavne extrémne sladkým profilom (cukor tvoril vyše 90 % obsahu) a pridaným vitamínom C. Napriek popularite mal drobnú chybičku krásy – nepenil tak výrazne a u niektorých citlivejších detí spôsoboval pálenie sliznice.
80. roky – Domáci producenti sa snažia portfólio šumivých nápojov rozšíriť, úspech je však obmedzený. Karty zamieša až importovaný Tang. Prichádza z USA (k nám cez vtedajšiu Juhosláviu) a nesie pečať “západnej” novinky. Šumienka aj Vitacit postupne miznú v poli zabudnutých retro pokladov.

Recept na “šumivé spomienky”

Na jednu menšiu dávku (cca 200 ml nápoja) budete potrebovať:

2 ČL (čajové lyžičky) kyseliny citrónovej
2 ČL kryštálového cukru
1 ČL jedlej sódy
štipku potravinárskeho farbiva (voliteľné, červené či oranžové vyzerá retro)
pár kvapiek citrónovej alebo pomarančovej potravinárskej arómy v oleji (ak chcete intenzívnejšiu vôňu)
200 ml studenej vody alebo perlivej minerálky

Tip: Ak sa chcete vyhnúť farbivám, pridajte radšej trochu čerstvej šťavy z citróna či pomaranča. Nápoj bude mať jemnú prírodnú farbu a chuť sa ešte prehĺbi.

Postup:

Do malej uzatvárateľnej nádoby (napr. zaváraninového pohára) nasypte kyselinu citrónovú, cukor, jedlú sódu a prípadne farbivo.
Nádobu pevne uzavrite a niekoľkokrát potraste, aby sa suroviny rovnomerne premiešali. Vznikne jemnozrnný prášok.
Na ochutnanie nasypte rovnú polievkovú lyžicu zmesi do pohára a zalejte 200 ml vody.
Sledujte, ako nápoj začne okamžite prskať a peniť. Ak chcete intenzívnejšiu vôňu, pridajte kvapku olejovej arómy alebo lyžicu čerstvej šťavy.
Okamžite podávajte – bublinky sa rýchlo vyprchajú.

Prečo si retro bublinky zamilujete (znovu)

Nostalgia bez námahy – Jednoduchý recept vás prenesie do chvíľ, keď bolo všetko akési pomalšie a limonáda chutila sviatočne.
Kontrola nad zložením – Množstvo cukru či farbiva si upravíte podľa seba, takže výsledok môže byť zdravší než originál.
Blesková príprava – Žiadne varenie sirupov ani kvasenie. Za dve minúty máte hotovo.
Experimentovanie – Skúste namiesto citrónovej kyseliny vínny kameň alebo pridajte trochu mletého sušeného zázvoru a vytvoríte si vlastnú “zázvorovku”.

Bezpečnostná vsuvka

Hoci ide o nevinnú zábavu, myslite na pár zásad:

Jedlá sóda aj kyselina citrónová sú potravinársky bezpečné, no vo veľkých dávkach môžu podráždiť žalúdok.
Prášok skladujte v suchu a tieni, ideálne v nádobe so silikagélovým vrecúškom, aby sa zložky predčasne “nestretli”.
Pri deťoch dozerajte na to, aby prášok nekonzumovali vo veľkom množstve priamo z dlaní; môže to vyvolať nevoľnosť.