Prečo sa horká čokoláda dostáva do pozornosti vedcov

Mnohí ju považujú len za menej sladkú alternatívu klasickej čokolády, no horká čokoláda si v posledných rokoch získava pozornosť aj mimo sveta maškrtenia.

Dôvodom nie je trend ani marketing, ale jej zloženie. Práve vysoký podiel kakaa a nízky obsah cukru robia z kvalitnej horkej čokolády potravinu, ktorú odborníci skúmajú z pohľadu možných účinkov na zdravie a proces starnutia.

Na rozdiel od mliečnych čokolád, ktoré sú často plné cukru a prídavných látok, má horká čokoláda jednoduchšiu receptúru. V ideálnom prípade obsahuje najmä kakaovú hmotu, kakaové maslo a len malé množstvo cukru. Práve vďaka tomu sa stáva zaujímavým objektom výskumu.

Kakao a ochrana buniek

Kakao je prirodzeným zdrojom antioxidantov, teda látok, ktoré pomáhajú chrániť bunky pred poškodením spôsobeným oxidačným stresom. Medzi najvýznamnejšie patria flavonoidy, ktoré sa spájajú s priaznivým vplyvom na srdce a cievy.

Pozorovania naznačujú, že ľudia, ktorí si horkú čokoládu doprajú pravidelne, no s mierou, môžu mať priaznivejšie hodnoty krvného tlaku či cholesterolu. Nejde pritom o zázračný účinok jednej potraviny, ale o súčasť celkového životného štýlu.

Zaujímavé údaje priniesla aj rozsiahla observačná štúdia zameraná na výskyt cukrovky 2. typu. Ukázalo sa, že osoby, ktoré jedli tmavú čokoládu častejšie, mali nižšiu pravdepodobnosť vzniku tohto ochorenia. Najvýraznejší rozdiel sa objavil u ľudí, ktorí skonzumovali aspoň päť porcií týždenne – u nich bolo riziko približne o pätinu nižšie v porovnaní s tými, ktorí tmavú čokoládu takmer nejedli. Výskumníci však zdôrazňujú, že ide o štatistickú súvislosť a nie priamy dôkaz, keďže s konzumáciou horkej čokolády sa často spájali aj iné zdravšie návyky.

Niektoré zložky kakaa môžu zároveň priaznivo ovplyvňovať aj činnosť mozgu. Týka sa to však výlučne čokolád s vysokým obsahom kakaa, ideálne v rozmedzí 70 až 85 percent.

Viac než len sladkosť

Horká čokoláda sa čoraz častejšie spomína aj v súvislosti s vyváženým stravovaním. Dôvodom je jej relatívne jednoduché zloženie a absencia mnohých prídavných látok, ktoré sa bežne nachádzajú v priemyselných cukrovinkách. To z nej robí potravinu, ktorú možno zaradiť do jedálnička bez výčitiek, pokiaľ sa konzumuje rozumne.

Odborníci však opakovane upozorňujú, že zdravie neovplyvňuje jedna potravina, ale súbor každodenných rozhodnutí. Strava je len jedným z faktorov – rovnako dôležitý je pohyb, spánok, zvládanie stresu či genetická výbava. Horká čokoláda tak môže byť doplnkom zdravého životného štýlu, nie jeho náhradou.

Látka v kakau a biologický vek

Výskum publikovaný v odbornom časopise Aging sa zameral na teobromín, prirodzene sa vyskytujúcu látku v kakaových bôboch. Ide o alkaloid chemicky príbuzný kofeínu, ktorý sa v menšom množstve nachádza aj v káve a čaji.

Vedci pracovali s údajmi z dvoch rozdielnych skupín – britských ženských dvojčiat a populácie dospelých mužov a žien z Nemecka. U účastníkov merali hladinu teobromínu v krvi a porovnávali ju s tzv. epigenetickými hodinami, ktoré sa používajú na odhad biologického veku na základe analýzy DNA.

Výsledky ukázali, že vyššie hladiny teobromínu boli spojené s pomalším epigenetickým starnutím. Jednoducho povedané, ľudia s väčším množstvom tejto látky vykazovali znaky biologicky mladšieho organizmu, než by zodpovedalo ich skutočnému veku. Autori však opäť zdôrazňujú, že ide o koreláciu, nie o dôkaz príčinnej súvislosti.

Prečo je potrebná opatrnosť pri interpretácii

Výskumy, ktoré skúmajú vplyv stravy na biologické procesy, pracujú s množstvom premenných a dlhodobými údajmi. Výsledky preto nemožno zjednodušiť na konkrétne odporúčania typu „jedzte viac čokolády“. Každý organizmus reaguje inak a výsledný efekt závisí od kombinácie viacerých faktorov.

Do podobných analýz vstupujú aj rozdiely v pohybovej aktivite, kvalite spánku, celkovom zdravotnom stave či životnom prostredí. Práve preto je dôležité vnímať takéto závery v širšom kontexte.

Kakao v minulosti a dnes

Kakaové bôby majú v potravinárstve dlhú históriu. Spôsoby ich spracovania sa v priebehu rokov menili a zdokonaľovali, čo sa odráža aj v zložení dnešných čokolád. Kým kedysi bola čokoláda považovaná za luxus, dnes je bežnou súčasťou jedálnička.

Rozdiely medzi jednotlivými druhmi čokolády nie sú len otázkou chuti, ale najmä pomeru kakaa, cukru a ďalších prísad. Práve vysoký podiel kakaa odlišuje horkú čokoládu od sladších alternatív a je dôvodom, prečo sa o nej hovorí aj v odborných kruhoch. Percentuálne zastúpenie kakaa býva uvedené priamo na obale, čo spotrebiteľom uľahčuje výber.

Čo bude nasledovať a koľko je tak akurát

Vedci plánujú skúmať účinky látok obsiahnutých v kakau aj ďalej. V ďalších výskumoch sa chcú zamerať napríklad na teloméry – ochranné konce chromozómov, ktoré sa s vekom skracujú. Ich dĺžka sa považuje za jeden z ukazovateľov bunkového zdravia a procesu starnutia.

Aj keď horká čokoláda môže pôsobiť ako príjemný spôsob, ako podporiť zdravšie starnutie, odborníci sa zhodujú, že rozhodujúca je miera. Nadmerná konzumácia by mohla mať opačný efekt, keďže ide o energeticky bohatú potravinu. Rozumné množstvo, napríklad jedna až dve kocky denne, však môže byť vítaným doplnkom vyváženej stravy.

Pri výbere sa odporúča sledovať zloženie. Kvalitná horká čokoláda by mala obsahovať minimálne 70 percent kakaa a čo najmenej pridaného cukru. Tieto informácie bývajú uvedené priamo na obale a pomáhajú zorientovať sa v ponuke.