Ako pripraviť kel tak, aby chutil každému: Praktický návod na dokonalý výsledok

Kel patrí medzi najvýživnejšie druhy zimnej zeleniny, no v mnohých domácnostiach má povesť „neobľúbenej“ suroviny.

Dôvodom je často nesprávna príprava, ktorá z neho urobí nevýraznú, tuhú alebo zapáchajúcu prílohu. Ak však poznáte správne postupy, dokáže sa kel premeniť na chutné a jemné jedlo, ktoré si obľúbia aj tí, čo zeleninu zvyčajne odmietajú.

Prečo dať kelu šancu práve v zime

V chladných mesiacoch je ponuka miestnej čerstvej zeleniny obmedzená. Práve kel však patrí medzi rastliny, ktorým nízke teploty neprekážajú. Bez problémov rastie aj počas zimy a dostupný býva v rôznych podobách – ako ružičkový, kučeravý či neskorý hlávkový.

V kuchyni má široké možnosti využitia. Hodí sa do polievok, dusených pokrmov, zapekaných jedál, fašírok alebo ako ľahká príloha k pečenému mäsu. Zaujímavosťou je, že po miernych mrazoch získava jemnejšiu chuť. Chlad totiž premieňa škroby na prírodné cukry, vďaka čomu je kel sladší a lahodnejší než v teplejších mesiacoch.

Predvarenie ako základ úspechu

Ak chcete dosiahnuť jemnú chuť a dobrú stráviteľnosť, oplatí sa kel krátko predvariť. Stačí ho vložiť do osolenej vriacej vody na jednu až dve minúty.

Následne ho okamžite presunieme do studenej, ideálne ľadovej vody. Tým zastavíme varenie, listy zostanú pevné a zachovajú si intenzívnu zelenú farbu. Tento postup je známy ako blanšírovanie a výrazne zlepšuje výslednú kvalitu jedla.

Ako sa vyhnúť tvrdému a gumovému kelu

Jednou z najčastejších chýb je ponechanie hrubých stredových častí listov, najmä pri kučeravom keli. Tieto časti mäknú pomaly a môžu pokaziť celkový dojem z pokrmu. Preto je lepšie ich pred varením odstrániť.

Ďalším problémom býva nedostatok vody alebo skoré pridanie kyslých prísad, napríklad octu. V kyslom prostredí kel tvrdne a stráca svoju prirodzenú jemnosť.

Nepríjemnému zápachu pri varení zabránime tým, že hrniec nezakryjeme. Para tak môže voľne unikať a spolu s ňou aj látky zodpovedné za typický pach. Zeleninu vždy vkladáme do silno vriacej vody a varíme ju len krátko, aby nestratila chuť ani štruktúru.

Spôsoby, ako potlačiť horkú chuť

Niektoré druhy alebo staršie hlávky kelu môžu mať mierne horkú príchuť. Jednoduchým riešením je vložiť do vody pri varení kúsok starého chleba alebo celý ošúpaný zemiak. Tieto suroviny na seba naviažu nežiaducu pachuť.

Ďalšou možnosťou je krátke opečenie blanšírovaného kelu na malom množstve tuku spolu so štipkou cukru. Cukor vyrovná horkosť a zároveň podporí jemné opečenie.

Ak je kel výrazne horký, pomôže dvojfázové varenie. Po troch minútach prvú vodu zlejeme, nalejeme čerstvú vriacu vodu a pokračujeme vo varení. Do druhej vody môžeme pridať trochu rasce alebo zázvoru, ktoré zlepšujú chuť a podporujú trávenie.

Kedy je kel hotový

Správne uvarený kel je mäkký, ale nie rozvarený. Pri zahryznutí by nemal byť tvrdý, no zároveň by si mal zachovať miernu chrumkavosť.

Najspoľahlivejšou skúškou je vidlička. Ak bez námahy prenikne cez najhrubšiu časť listu, zelenina je pripravená na scedenie.

Dôležitým signálom je aj farba. Ideálny kel má sýtu, jasnú zelenú farbu. Ak začne sivnúť, znamená to, že bol varený príliš dlho. Listy by mali zostať pružné, pevné a kompaktné.