Mirabelky sa vracajú do pozornosti. Sladké letné ovocie, ktoré ponúka viac, než sa zdá

V starých záhradách a ovocných sadoch možno dodnes nájsť stromy, ktorých plody boli kedysi úplnou samozrejmosťou.

Dnes ich však pozná len málokto. Jedným z takýchto takmer zabudnutých pokladov sú mirabelky – drobné, sladké ovocie s príjemnou vôňou a širokým využitím v kuchyni. Hoci sa s nimi v supermarketoch stretávame len zriedka, počas leta dokážu potešiť každého milovníka sezónnych plodov.

Ovocie s dlhou históriou

Mirabelky nepatria medzi novodobé odrody. Na naše územie sa dostali z Ázie približne v období stredoveku a postupne si našli miesto v záhradách aj sadoch. Mimoriadnu obľubu si získali vo Francúzsku, kde sa pestovali vo veľkom a dodnes sú spojené najmä s regiónom Lotrinsko. Práve odtiaľ pochádza aj známa nancyská odroda, ktorá je schopná rodiť bez potreby ďalšieho opeľovača.

Aj keď sú mirabelky príbuzné slivkám, nemožno ich považovať za ich menšiu žltú verziu. Ide o samostatný druh ovocia s vlastnými charakteristickými znakmi. Typické sú najmä malé guľaté plody, ktoré po dozretí získavajú výrazne sladkú chuť, intenzívnu arómu a šťavnatú dužinu.

Príjemným bonusom je obsah vlákniny a vitamínu C, vďaka čomu nejde len o chutnú, ale aj hodnotnú súčasť jedálnička.

Mirabelka, špendlík alebo myrobalán?

Mnoho ľudí si tieto plody navzájom zamieňa. Na prvý pohľad sa totiž môžu podobať, no pri bližšom pohľade medzi nimi nájdeme viacero rozdielov.

Najznámejšia mirabelka má zvyčajne žlté plody, často s jemným červenkastým sfarbením na strane obrátenej k slnku. Kôstka sa od dužiny oddeľuje pomerne ľahko, čo výrazne uľahčuje spracovanie.

Myrobalán rastie často voľne v prírode a možno ho vidieť pri cestách či na okrajoch pozemkov. Jeho plody bývajú žlté aj červené, no dužina sa od kôstky oddeľuje podstatne horšie. Chuť môže byť kyslejšia alebo menej výrazná.

Špendlík je stará odroda s podlhovastejšími žltými plodmi pripomínajúcimi miniatúrne slivky. Podobne ako mirabelka umožňuje jednoduché oddelenie dužiny od kôstky.

Ak si však nie sme istí, najlepším pomocníkom zostáva chuť. Mirabelky sú známe svojou výraznou sladkosťou a vôňou, ktorú si len ťažko pomýlime s iným ovocím.

Strom, ktorý dokáže prekvapiť úrodou

Jednou z veľkých výhod starších odrôd je ich schopnosť prinášať bohatú úrodu. Nie je výnimkou, že jediný strom poskytne počas sezóny toľko plodov, že vystačia na priame jedenie aj na rôzne formy spracovania.

Ak natrafíme na strom plný zrelých mirabeliek a máme súhlas majiteľa na zber, určite sa oplatí nazbierať si ich do zásoby. Tí, ktorým toto ovocie zachutí, môžu zvážiť aj výsadbu vlastného stromčeka, ktorý sa vysádza na jeseň.

Ako spoznať správny čas na zber?

Obdobie dozrievania pripadá spravidla na druhú polovicu leta. Presný termín závisí od odrody aj konkrétnych poveternostných podmienok, no najčastejšie ide o mesiace júl a august.

Dozreté plody prezrádza niekoľko znakov. Okrem intenzívnejšej farby ich charakterizuje príjemná sladká vôňa a mäkšia dužina. Pri jemnom stlačení už nie sú tvrdé, ale mierne poddajné.

Keď dosiahnu úplnú zrelosť, často samy padajú zo stromu. Práve preto sa zber neoplatí odkladať príliš dlho. Prezreté ovocie rýchlo stráca pevnosť, môže praskať a stáva sa lákadlom pre osy.

Využiť sa však dajú aj plody nazbierané zo zeme, pokiaľ sú zdravé a nejavia známky poškodenia alebo hniloby.

Pri zbere mimo vlastného pozemku je vždy potrebné rešpektovať vlastnícke práva a zistiť, komu strom patrí. Nevhodné sú tiež plody zo stromov rastúcich pri rušných komunikáciách.

V kuchyni zvládnu oveľa viac než len kompót

Najväčšou prednosťou mirabeliek je ich univerzálnosť. Výborne chutia čerstvé, no rovnako dobre sa hodia na ďalšie spracovanie.

Z ich sladkej dužiny možno pripraviť tradičné koláče, ovocné knedle či rôzne druhy zaváranín. Obľúbené sú aj sirupy, šťavy alebo husté ovocné omáčky, ktoré sa podávajú k lievancom, kašiam a dezertom.

Mirabelky sa nestratia ani v kombinácii so slanými jedlami. Zo sladkokyslého čatní vzniká zaujímavá príloha k syrom alebo mäsu.

Plody sa dajú tiež usušiť alebo zamraziť, takže ich chuť si možno vychutnať aj mimo sezóny.

Niekoľko praktických rád pri spracovaní

Pri pečení treba počítať s tým, že mirabelky obsahujú veľa šťavy. Preto sa najlepšie kombinujú s pevnejšími cestami alebo s posýpkou, ktorá dokáže časť vlhkosti absorbovať. Rovnakú úlohu splní aj tenká vrstva mletých orechov či strúhanky.

Ak plánujeme pripraviť väčšie množstvo lekváru alebo sirupu, nemusíme odkôstkovať každú plodinu zvlášť. Stačí ich krátko povariť a následne pretlačiť cez sitko. Dužina sa oddelí od kôstok oveľa jednoduchšie.

Na zmrazenie je vhodné plody najskôr rozpoliť a odstrániť kôstky. Ideálne je uložiť ich v jednej vrstve, aby sa po zamrazení nezlepili do jedného celku.

Škoda, že na ne zabúdame

Mirabelky patria medzi ovocie, ktoré bolo v minulosti bežnou súčasťou záhrad, no postupne ustúpilo do úzadia. Napriek tomu majú čo ponúknuť. Sú sladké, voňavé, úrodné a v kuchyni mimoriadne všestranné. Ak na ne počas leta natrafíte, určite stojí za to ochutnať ich a pripomenúť si chuť ovocia, ktoré si kedysi získalo obľubu v celej Európe.