Orechy a semienka: ako ich jesť tak, aby z nich telo získalo maximum

Orechy a semienka patria medzi potraviny, ktoré sú síce výživovo veľmi hodnotné, no zároveň môžu byť pre trávenie pomerne náročné.

V rámci surovej stravy (Raw Food) sa dokonca považujú za jedny z najťažšie spracovateľných potravín. Často sú tvrdé, niektoré majú mierne horkú chuť a nie každý ich dokáže dostatočne požuť. Aj preto sa po ich konzumácii môže objaviť pocit plnosti alebo zaťaženého žalúdka, a to aj pri menšom množstve.

Napriek tomu si ich ľudia obľúbili. Dôvod je jednoduchý – sú chutné a zároveň predstavujú bohatý zdroj energie a živín. Obsahujú množstvo minerálov, stopových prvkov a kvalitných aminokyselín. Problémom však je, že väčšina ľudí nevie, ako ich pripraviť tak, aby ich telo dokázalo skutočne využiť.

Prečo sú surové orechy horšie stráviteľné

Surové orechy a semienka, ktoré kúpite v prirodzenej podobe (teda nie pražené, solené či sladené), sa nachádzajú v tzv. neaktívnom stave. Ide o obdobie „čakania“, počas ktorého plod prežíva, kým nenastanú vhodné podmienky na rast.

Ak ich skonzumujeme práve v tomto stave, organizmus ich nedokáže efektívne spracovať. Často sa stáva, že prejdú trávením takmer bez využitia a telo z nich nezíska všetky dostupné živiny.

Za tento jav môžu látky známe ako enzýmové inhibítory. Tie blokujú činnosť enzýmov a zároveň spôsobujú aj typickú horkastú chuť niektorých orechov a semien. Ich prirodzenou funkciou je zabrániť tomu, aby semeno začalo klíčiť v nevhodnom prostredí.

Keď plod opadne zo stromu, „uspí sa“ a čaká na správne podmienky – najmä dostatok tepla a vlhkosti. Až vtedy sa aktivuje a začne nový rastový cyklus.

Ako ovplyvňujú telo

Zatiaľ čo pre samotné semeno majú inhibítory ochrannú funkciu, pre človeka môžu byť problematické. Môžu:

• komplikovať vstrebávanie živín,
• zaťažovať trávenie,
• narúšať činnosť niektorých enzýmov v tele.

Existujú aj poznatky, že niektoré látky v surových orechoch môžu ovplyvňovať činnosť pankreasu.

Spôsoby úpravy orechov a semien

Ak chceme tieto nevýhody eliminovať, existujú dva základné prístupy:

Tepelná úprava

Praženie, solenie alebo rôzne sladké úpravy síce zlepšia chuť, no majú aj nevýhodu – spolu s nežiaducimi látkami sa ničia aj tie prospešné. Výsledkom je chutnejšia, ale nutrične chudobnejšia potravina.

Namáčanie a klíčenie

Oveľa vhodnejším riešením je aktivácia pomocou vody. Namáčanie:

• odstraňuje enzýmové inhibítory,
• sprístupňuje živiny pre telo,
• zvyšuje aktivitu enzýmov.

Vlhké prostredie spustí v semene procesy, ktoré by inak prebehli pri klíčení.

Čo sa deje počas aktivácie

Počas namáčania sa v orechoch a semienkach odohrávajú významné zmeny:

• zložité sacharidy sa menia na jednoduché cukry,
• bielkoviny sa rozkladajú na aminokyseliny,
• tuky sa štiepia na mastné kyseliny.

Výsledkom je potravina, ktorú telo spracuje omnoho jednoduchšie.

Prečo sa oplatí namáčať

Takto pripravené orechy a semienka:

• nezaťažujú trávenie tak ako surové,
• majú jemnejšiu a prirodzene sladkastú chuť,
• obsahujú živiny v lepšie využiteľnej forme,
• zachovávajú si vysoký obsah vitamínov, antioxidantov a ďalších dôležitých látok.

Aj malé semienko pritom obsahuje komplex aktívnych látok v ideálnom pomere – namáčanie len pomáha ich „odomknúť“.

Zároveň ide o praktický spôsob, ako overiť kvalitu. Nekvalitné alebo chemicky upravené produkty sa pri namáčaní správajú inak – menia farbu, rozpadajú sa alebo vôbec nenasávajú vodu. Kvalitné kúsky by mali zostať vizuálne podobné čerstvým.

Ako na to v praxi

Postup je veľmi jednoduchý:

• vezmite surové, neošetrené orechy alebo semienka,
• zalejte ich vodou izbovej teploty,
• nechajte ich odstáť niekoľko hodín (pokojne cez noc),
• potom ich prepláchnite a nechajte vysušiť.

Týmto krokom sa aktivujú enzýmy a živiny sa stanú dostupnejšími.

Klíčenie ako ďalší krok

Ak ich necháte vo vode dlhšie a pravidelne ju meníte (približne každých 6 hodín), môžu začať klíčiť. V tejto fáze sú ešte ľahšie stráviteľné, no ich chuť – najmä pri orechoch – sa môže zmeniť a nie každému vyhovuje.

Skladovanie

• Namočené orechy a semienka uchovávajte v chladničke maximálne 3 dni.
• Ak ich necháte dôkladne vyschnúť a uložíte do uzavretej nádoby, vydržia približne týždeň bez výraznej straty kvality.