Stačí približne 30 gramov denne: nenápadná zložka stravy, ktorá môže ovplyvniť dĺžku života aj zdravie mozgu

O vláknine sa najčastejšie hovorí v súvislosti s trávením.

V skutočnosti však ide o oveľa významnejšiu súčasť stravy, než by sa mohlo zdať. Výsledky viacerých pozorovaní naznačujú, že jej dostatočný príjem môže mať vplyv nielen na črevá a srdce, ale aj na fungovanie mozgu či celkové zdravie.

Pre ľudí, ktorí chcú podporiť svoje zdravie dlhodobo, by mala byť vláknina prirodzenou súčasťou každodenného jedálnička.

Čo sa deje s vlákninou v tele

Hoci pomáha udržiavať správne trávenie, jej hlavná úloha sa odohráva hlbšie v črevách. Na rozdiel od bežných živín sa totiž nerozkladá klasickým spôsobom. Dostáva sa až do hrubého čreva, kde slúži ako „palivo“ pre prospešné baktérie.

Tie ju následne premieňajú na mastné kyseliny s krátkym reťazcom – konkrétne acetát, propionát a butyrát. Práve tieto látky sú podľa profesora gastroenterológie Johna Cummingsa z Univerzity v Dundee dôležitým zdrojom energie pre bunky a zároveň súvisia so zníženým rizikom predčasného úmrtia.

Prepojenie s mozgom a kognitívnymi funkciami

Z uvedených látok má výnimočné postavenie butyrát. Profesorka mikrobiológie Karen Scottová z Rowettovho inštitútu na Univerzite v Aberdeene poukazuje na to, že strava bohatá na vlákninu môže zohrávať významnú úlohu pri ochrane mozgu.

Butyrát pomáha udržiavať črevnú bariéru v dobrom stave, čím obmedzuje prenikanie škodlivých látok do krvi. Tým sa znižuje riziko, že by tieto látky negatívne ovplyvnili mozgové funkcie.

Vzťah medzi vlákninou a činnosťou mozgu môže byť obzvlášť dôležitý najmä vo vyššom veku. Platí pritom jednoduchá súvislosť – vyšší príjem vlákniny vedie k vyššej tvorbe butyrátu, čo sa môže prejaviť lepším mentálnym výkonom.

Pozorovania zároveň ukazujú, že ľudia s vyšším príjmom vlákniny majú nižšiu pravdepodobnosť výskytu demencie, ochorení srdca, cukrovky 2. typu aj predčasného úmrtia.

Koľko vlákniny je ideálne

Najvýraznejší prínos sa spája s denným príjmom približne 25 až 30 gramov. Problémom však zostáva, že väčšina populácie túto hranicu nedosahuje. V mnohých prípadoch ide dokonca len o polovicu odporúčaného množstva.

Ako ju dostať do jedálnička bez námahy

Zvýšiť množstvo vlákniny v strave neznamená robiť radikálne zmeny. Stačí sa viac sústrediť na prirodzene bohaté zdroje.

Medzi vhodné potraviny patria napríklad:

• celozrnné výrobky
• ovsené vločky
• rôzne druhy zeleniny a ovocia
• strukoviny, ako fazuľa, šošovica či cícer
• orechy a semienka

Ako zdôrazňuje Karen Scottová, práve zvýšenie príjmu vlákniny patrí medzi najjednoduchšie kroky s výrazným prínosom pre zdravie.

Začať pritom nie je zložité – rozhodujúci je výber potravín. Správne nastavený jedálniček totiž dokáže telu poskytnúť všetko podstatné bez potreby zásadných obmedzení.